Branislav Pupala – Pokrivené sľuby Juraja Draxlera

Slová a skutky

Pripravená novela školských zákonov z dielne ministerstva školstva má do škôl priniesť viaceré novinky a výhody, napríklad aj v príprave školských vzdelávacích programov. Takto to prezentuje ministerstvo na svojich stránkach, ako aj sám minister Draxler vo svojich mediálnych vyhláseniach. Jednou z výhod, ktorá je pre školy vraj pripravená je tá, že školy nebudú musieť tvoriť učebné osnovy. V ozname Ministerstva školstva sa doslova píše:

„Výhoda je, že školy nemusia tvoriť učebné osnovy, ale použijú príslušný vzdelávací štandard vyučovacieho predmetu – ktorý je vytvorený ŠPÚ. Vzdelávacie štandardy môže škola použiť ako učebné osnovy v prípade, ak nenavyšuje obsah učiva nad rámec uvedený vo vzdelávacom štandarde.“ Dodajme, že pre materské školy táto klauzula platí rovnako, hoci namiesto vyučovacích predmetov sa tu bude hovoriť o vzdelávacích oblastiach.“

S takýmto zjednodušením tvorby školského kurikula sa dá len súhlasiť a iste ho väčšina učiteľov a škôl privíta, osobitne učiteľky v materských školách. Tam totiž tvorba učebných osnov nikdy nebola potrebná a do kurikulárnych dokumentov sa dostala akýmsi omylom v roku 2008. Ale je tu jeden veľký problém či zásadný rozpor. Deklaratívne slová Draxlerovho ministerstva a jeho vyhlásení o pripravených zmenách sú v priamom rozpore s tým, ako sa postup konkrétnych kurikulárnych zmien rozmieňa na drobné prostredníctvom iných informácií toho istého úradu. Stačí sa pozrieť na záverečný odsek oficiálnej správy ministerstva, ktorá hovorí o aplikácii nového Štátneho vzdelávacieho programu pre predrimárne vzdelávanie v materských školách a dozvieme sa nasledovné:

„Od školského roku 2015/2016 sa vo všetkých materských školách zaradených v sieti škôl a školských zariadení bude uskutočňovať predprimárne vzdelávanie už podľa školských vzdelávacích programov, v ktorých budú vypracované učebné osnovy minimálne v rozsahu vzdelávacích štandardov Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách.“

Aké je posolstvo citovanej vety? No celkom jednoznačné: To, čo ministerstvo a sám Juraj Draxler sľubujú, prosto nie je pravda. Citovaná časť príslušnej tlačovej správy nenápadne, zato však celkom natvrdo diktuje, že učiteľky v materských školách budú mať presne tú istú byrokraciu so školskými programami ako mali doteraz. Sú tieto protirečenia zlovestným úmyslom? Stala sa niekde chyba a tá spôsobuje tento nový chaos, z ktorého sú mnohí už teraz zase popletení?

Kde je chyba?

Vysvetlení, prečo ministerstvo popiera svoje sľuby je niekoľko:

1.Minister Draxler nemá jasnú predstavu o tom, čo hovorí (to by som chápal, porozumenie kurikulárnej politike nie je geneticky zakódované v ministerskej stoličke).

2. Juraj Draxler úmyselne verejnosť zavádza a so svojimi úradníkmi potichu chystá také opatrenia, ktoré nesúhlasia s tým, čo verejnosti cez médiá hovorí a sľubuje (toto by som mohol azda vylúčiť, zatiaľ u neho nepredpokladám ani nebadám zlomyselnosť).

3. Juraj Draxler nemá pod kontrolou konkrétne kroky, ktoré školám sľubuje v súvislosti so zmenami v tvorbe kurikula, a to zjavne ani na svojom úrade, keď jeho úrad v pohode chystá kroky, ktoré protirečia s jeho deklarovanými zámermi.

Najpravdepodobnejšie je posledné vysvetlenie. A ako poznám chod a výkon školskej politiky u nás cez drobných ministerských úradníkov, tak je vlastne táto tretia možnosť istá, lebo nebolo by to prvýkrát, keď ministerskí úradníci svojvoľne prekrúcajú zámery ministrov a nebadane pretláčajú svoje vlastné mocenské zámery. Poučenie je naporúdzi: Ak Juraj Draxler nezvládne kontrolu nad plánovanými krokmi v školskej legislatíve a v jej následnom uplatňovaní už pod strechou svojho úradu, sotva môže čakať, že sa čosi k lepšiemu pohne v školách. Tie sa aj po prijatí legistaltívnych zmien budú stále topiť v problémoch, z ktorých sa im znovu nepodarí zmysluplne dostať a Draxler zostanete len jedným z ďalších ministrov, ktorí síce veľa sľúbili, ale nedokázali veci zvládnuť do úspešného konca. Ešte má pár týždňov čas, aby kroky, ktoré majú naplniť jeho sľuby, dostal naozaj pod kontrolu.

Chaos v škôlkach

Nádejné sľuby z úst ministra a jemu protirečiace tlačové správy samotného ministerstva sú obzvlášť mätúce práve pre materské školy. Odstránenie povinnosti tvorby učebných osnov znamená pre učiteľky úľavu, lebo učebné osnovy boli a sú v tomto prostredí celkom nadbytočné. Tlačová správa, ktorá na ich existencii aj v budúcnosti trvá, nielenže svojvoľne ničí dobrý úmysel ministra, ale je aj v príkrom rozpore so špecifikami kurikula pre predškolské vzdelávanie, je úplne scestná a vlastne aj nebezpečná. Povedzme si prečo.

Už Štátny vzdelávací program pre materské školy (aj ten nový) je podľa legislatívnych požiadaviek dosť podrobný. Výkonové a obsahové štandardy sú v zmysle zákonných pravidiel vymedzené detailne, vlastne na hraniciach toho, akú voľnosť budú mať pri jeho adaptácii na vlastné podmienky konkrétne materské školy a učiteľky. No presne tak, ako to predpokladá novela zákona, aj v materských školách sú azda preto štandardy považované za jednotky, ktoré nahrádzajú učebné osnovy.

Ak povedľa výkonových a obsahových štandardov niekto pretláča aj existenciu učebných osnov, tak povedzme otvorene, že pretláča vlastne ešte ďalšiu formu vymedzenia jednotiek obsahu výchovy a vzdelávania, kde by mal byť tento obsah vymedzený v podobe pojmov, podrobného tematického určenia toho, čo v materských školách „vyučovať“ a teda určiť obsah vzdelávania cez to, čomu sa bežne hovorí „učivo“. Poňať vzdelávací obsah pre raný vek ako učivo by znamená tlačiť skrytou formou materské školy k tomu, aby sa vyučovanie menilo na sprostredkúvanie systematického učiva.

Pripomeňme najprv to, že materské školy do roku 2008 vôbec učebné osnovy nemali, a že aj v roku 2008 sa k nim dostali vlastne legislatívnym nedorozumením, keď sa pri zákonnom vymedzení položiek štátnych a školských vzdelávacích programov pozabudlo na to, že budú platné aj pre materské školy, a nie všetko, čo má byť v programoch základných a stredných škôl je vhodné aj pre predškolské vzdelávanie. Materské školy toto nedorozumenie poslušne prijali a až následne vynašli svojpomocné byrokratické procedúry, ako do školských vzdelávacích programov učebné osnovy dostať. Ich funkčnosť však zostala stále nejasná, a tak sa osnovy vytvárali zase len preto, aby sa vyhovelo požiadavkám externej kontroly, ktorá sledovala, či kurikulárne dokumenty materských škôl sú v súlade so zákonom.

Pripomeňme aj druhú skutočnosť: Kurikulárna politika sa na Slovensku nezmenila len po roku 2008. Veď už aspoň dve desaťročia predtým sa začala obracať pozornosť na koncipovanie kurikula cez vzdelávacie štandardy. Ich sila sa dala vnímať tak, že formulovanie štátom predpísaného obsahu vzdelávania cez žiacke výkony mohlo školám otvoriť priestor, aby získali voľnosť pri rozhodovaní v tom, ako majú v realizácii obsahu vzdelávania postupovať. V pozadí teda mohla byť vízia väčšej autonómie škôl naviazaná na oslabenie dovtedajšieho významu učebných osnov, ktoré školám detailne diktovali rozpis učiva. Za normálnych okolností teda mali výkonové a obsahové štandardy prevziať úlohu učebných osnov, aby sa v školách povzbudila zmena, ktorá mala preniesť akcent zo statického odovzdávania učiva predpísaného učebnými osnovami na proces, v ktorom by sa zvýraznil postup učenia sa žiakov. No na tieto východiská a dôvody zavedenia vzdelávacích štandardov do kurikulárnych dokumentov sa na Slovensku akosi pozabudlo (ak vôbec boli niekedy jasne formulované), a tak v kurikulárnych dokumentoch základných a stredných škôl povedľa seba nachádzame výkonové i obsahové štandardy spolu s učebnými osnovami. A vinou vyššie spomenutého legislatívneho nedorozumenia sa od roku 2 008 tento zdvojený systém kurikula dostal aj do materských škôl.

A poďme ešte ďalej. Stanovenie učebných osnov (a teda vlastne statického definovania učiva) pre materské školy je celkom v rozpore s povahou vzdelávania detí v ranom veku. Nie náhodou sa predsa zdôrazňuje, že vzdelávanie v materskej škole má odlišnú povahu od štandardných školských postupov, že sa neobmedzuje na cielené a plánované lekcie, že sa prelína celým pobytom detí v materskej škole, že je neoddeliteľné od všetkých socializačných aktivít, že sa môže vynárať z náhodných udalostí a pod. Už aj tak detailne stanovený obsah výchovy a vzdelávania v existujúcich výkonových a obsahových štandardoch takúto otvorenosť kurikula v materskej škole limituje a môže ho strhnúť do hyperplánovaných vzdelávacích aktivít. Učebné osnovy a „učivo“ materskej školy by tieto limity ešte viac prekročili a materská škola by mohla postupne stratiť svoju špecifickú tvár. Pod tvrdou rukou externej kontroly plnenia učebných osnov, aj so zamýšľanou plošnou kontrolou dosahovania výkonov na konci predškolského vzdelávania sa z materskej školy môže ľahko stať neprimeraný a nefunkčný pedagogický diktát štátu.

Varovný signál

Konkrétny príklad ukázal, že naplnenie niektorých Draxlerových sľubov by mohlo byť pre školy, osobitne pre materské školy, kľúčové. Všetky ohrozenia v ich napĺňaní znamenajú pre vedenie rezortu riziko, že už čochvíľa sa jeho sľuby ukážu ako prázdne a ministerstvo hlboko nedôveryhodné. Verme, že to, čo Juraj Draxler sľubuje, naozaj myslí vážne. Varovným signálom, že to tak nemusí byť, je pre mňa skutočnosť, že tlačový odbor Ministerstva školstva na moje upozornenie o zjavnom protirečení tlačových správ nijako nereagoval a šliapanie si po vlastnom jazyku svieti na jeho stránkach v pohode dodnes.

Branislav Pupala