Prevádzka školy
Detí s nadváhou pribudlo, pomôcť má zumba a florbal
Do školy idú bez raňajok, na desiatu si dajú čokoládovú tyčinku a sladený nápoj. Po škole sa usadia k televízii s čipsami. Aj tieto nezdravé návyky môžu byť za nárastom počtu detí s nadváhou či až obezitou.
Rastie však aj počet dospelých, ktorí vážia viac, ako by mali. Podľa ministerstva zdravotníctva je v slovenskej populácii obéznych takmer 17 percent ľudí.
V rôznych vekových skupinách sa podiel obéznych odlišuje: napríklad vo veku od 11 do 15 rokov trpelo v roku 2011, z ktorého sú posledné údaje, obezitou 13 až 15 percent ľudí, vo veku od 55 do 64 rokov to už bolo takmer 42 percent ľudí. Vo veku od 18 do 64 rokov je obézny každý štvrtý človek. Nadváhou trpel každý tretí.
Obezita pritom znamená veľké zdravotné riziká. Posledné odhady ukazujú, že v Únii dojde k približne 2,8 miliónom úmrtí ročne pre komplikácie, ktoré spôsobila nadváha a obezita, píše ministerstvo v Národnom akčnom pláne v prevencii obezity.
U obéznych ľudí je väčšie riziko chronických ochorení, môžu mať vysokú hladinu cholesterolu, vysoký krvný tlak a rôzne srdcovo-cievne ochorenia. Práve tieto typy ochorení u nás patria k tým, čo spôsobujú najviac úmrtí. Obezita a nadváha vedú aj k problémom s kĺbmi. Spájajú sa s ňou tiež psychické problémy, a to najmä v puberte.
NEPOVINNÝ PREDMET?
V najnovšom akčnom pláne ministerstvo navrhuje, aby sa viac hovorilo o zdravom životnom štýle.
Práve málo informácií o zdravej výžive je veľký problém, hovorí kardiológ Ivan Majerčák, ktorý šéfuje Lige proti obezite. Pomohlo by podľa neho, keby sa zaviedol predmet o zdravom životnom štýle, aspoň nepovinný.
Za vhodné by považoval, aby sa o zdravom životnom štýle učili deti v 4. či 5. ročníku. Už deti by totiž mali mať dosť informácií o príjme a výdaji energie. Mali by mať napríklad prehľad, koľko musia behať, aby spálili čokoládovú tyčinku. „Na príkladoch, ktoré sú pre deti zrozumiteľné, by sme vysvetlili, prečo je dobré sa hýbať a čo je zdravé stravovanie,” hovorí.
Pomôcť by podľa Majerčáka mohla aj podpora konzumácie ovocia či zeleniny, či toho, aby ľudia viac jedli doma. Stravovanie vonku totiž podľa neho zvyšuje riziko obezity. „Treba však, aby to deti chceli, aby to nemali prikázané,” dodáva.
Upozorňuje, že pri stravovaní robia ľudia niekoľko chýb. Niektorí napríklad prijímajú viac energie, ako spália, aj keď za 25 rokov počet takých ľudí klesol. Druhou najčastejšou chybou je zloženie stravy – často v nej nie sú správne zastúpené cukry, tuky a bielkoviny. Treťou najčastejšou chybou je časové rozvrhnutie jedla – sú ľudia, ktorí počas dňa príliš nejedia a do jedla sa pustia až večer po 19. hodine.
MÁLO SA HÝBU
Lekári vidia za nárastom počtu ľudí s obezitou najmä nezdravé jedlo a málo pohybu. Nedá sa zabrániť, aby deti nejedli čokoládu a sladkosti, ale treba dávať pozor na množstvo, hovorí pediater Peter Visolajský. „Veľkou chybou je, že rodičia dávajú piť deťom sladké nápoje,” hovorí. Tie podľa neho treba obmedziť, podobne aj vyprážané jedlá či sladkosti.
„Dnes jedia ľudia menej jedla, ale má vyššiu energetickú hodnotu,” hovorí všeobecný lekár pre dospelých Marián Šóth. Podľa neho treba z jedálnička vyškrtnúť všetky sladké nápoje, ktoré dnes deti pijú.
Aby to však malo účinok, musí na to prejsť celá rodina. „Nemôžeme chcieť, aby deti začali piť vodu, keď rodičia pijú Coca-Colu či Pepsi,” hovorí. Mohli by jesť aj viac sladkostí, ak by to kompenzovali pohybom. „Kedysi boli plné ihriská, dnes deti cez deň vonku neuvidíte. Zabávajú sa inak, idú skôr za počítač ako von na ihrisko. Aj rodičia majú na ne menej času,” hovorí Visolajský.
VIAC HODÍN TELOCVIKU
Ministerstvo zdravotníctva navrhlo, aby sa vybudovali ihriská, aj zvýšil počet hodín telesnej výchovy na školách. Ráta s tým, že by viac detí mohlo jazdiť do školy na bicykli.
„Ministerstvo školstva odporúča školám, ktoré majú vhodné podmienky na vyučovanie telesnej a športovej výchovy, aby posilnili v primárnom vzdelávaní vyučovanie tohto predmetu v rámci disponibilných hodín,” tvrdí ministerstvo.
Naznačuje však, že nie je možné povinne zvýšiť počet hodín telesnej výchovy. Nie všetky školy totiž na to majú podmienky – napríklad im chýba telocvičňa či ihriská.
Viac hodín telesnej by mohlo pomôcť, ale podľa Visolajského by mala byť vedená profesionálne. Jasne by sa malo určiť, aké cviky by mali deti robiť, aby o tom nerozhodoval len učiteľ.
Od septembra sa majú žiaci 1. a 5. ročníka základnej školy vzdelávať v oblasti zdravia a pohybu. „Do obsahu vzdelávania sú zavedené také netradičné aktivity, ako je zumba, florbal, bejzbal, lakros, prostredníctvom ktorých si žiak rozvíja schopnosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu,” hovorí ministerstvo školstva.
ŠTÁT MÔŽE POMÔCŤ
Na obezitu detí vo veľkej miere vplýva aj rodina. Často práve obézni rodičia majú deti s rovnakým problémom.
„Tam, kde zlyhávajú rodičia, by mal pomôcť štát,” hovorí Visolajský. Myslí si, že by sa mali zmeniť naše školské bufety, aby viedli deti k zdravej výžive.
V niektorých štátoch sa zmeny podarili, uvádza príklad Nórska, ktoré patrilo medzi krajiny s najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva v Európe. Viac tam zdanili nezdravé jedlá a z toho dotujú zdravé jedlá.
Prísne pravidlá zavádzajú napríklad aj v USA, kde majú do troch rokov zmiznúť potraviny so stuženým palmovým tukom, pretože sú nezdravé.
U nás je štátna podpora na ovocie či mlieko na školách. Projekt Ovocie na školách funguje šiesty rok a je platený najmä z eurofondov. „Mnohé deti odmietli ovocie, ale mali by sme sa snažiť, aby sme ich na to naučili,” hovorí Visolajský.
Zdroj: denník N