Prevádzka školy

Deti z osád brzdí v škole chudoba

Asi sedem percent detí na Slovensku nemá prístup k vzdelaniu vo svojom materinskom jazyku, vyplýva z minuloročných výsledkov testovania PISA 2012. Konalo sa vo všetkých krajinách OECD. Slovenskí žiaci v testoch sklamali. Takmer 40 percent pätnásťročných napríklad nevedelo vyznačiť na pláne bytu, ktoré dĺžky potrebujú poznať, aby mohli vypočítať plochu jeho podlahy. Z 34 krajín OECD Slovensko dosiahlo podpriemerné výsledky.

Najhoršie výsledky zo 6000 testovaných mali deti, ktoré sa nevzdelávajú v materinskom jazyku, najčastejšie rómski a maďarskí žiaci.

Školy to nezachránia

Výskumníci hodnotili aj to, z akých sociálnych pomerov žiaci pochádzajú, použili špeciálny index ESCS. Zohľadňuje napríklad vzdelanie rodičov, počet kníh v domácnosti, priemerný počet rokov školskej dochádzky v rodine. Najviac detí, ktoré priznali rómčinu ako materinský jazyk, patrilo do najchudobnejšej skupiny testovaných. "Výsledky PISA štúdie potvrdili, že deti s materinským jazykom odlišným od vyučovacieho jazyka školy majú v priemere horšie výsledky. Sú to najmä rómske deti, ktoré uviedli aj nízke socioekonomické zázemie,“ hovorí analytička Tina Gažovičová z Centra pre výskum etnicity a kultúry. Štúdia podľa nej potvrdila, že školy nie sú schopné vyrovnať znevýhodnenie, ktoré mnohé rómske deti pre chudobu a menšinový jazyk majú.

Monika Duždová pracuje dva roky ako asistentka učiteľa v škole v Šarišských Michaľanoch. Hovorí, že deťom z osady robí najväčší problém prispôsobiť sa pravidlám mimo nej. „V rómskej osade nemajú kontakt so žiadnym iným svetom, ak neprešli predškolskou výchovou, nevedia dobre slovenský jazyk.“

U prvákov treba podľa jej skúseností najmenej tri mesiace, aby malí Rómovia pochopili, čo od nich učitelia žiadajú. „S deťmi z osady sa v prvom ročníku pracuje veľmi ťažko a učiteľka má čo robiť, aby vôbec dodržala normy a zvládla prebrať učivo. Vo vyšších ročníkoch majú zase ťažkosti zvládnuť čítanie s porozumením textu.“

Zmeny sa nechystajú

„Žiaci, ktorí uviedli, že sa doma najčastejšie rozprávajú po rómsky, majú síce nižšie priemerné skóre, ale o výkonoch rómskej menšiny to relevantné údaje neposkytuje,“ tvrdí Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania. Ministerstvo výrazné zmeny vo vzdelávaní detí z osád nezvažuje. Chce iba dodať pomôcky pre školy, ktoré navštevujú najmä rómske deti. Rómska menšina vo vzdelaní výrazne zaostáva. Minuloročná Správa o postavení a právach menšín na Slovensku hovorí, že takmer polovica Rómov nemá ukončené žiadne vzdelanie a ďalších 40 percent iba základné. 50 % RómovnaSlovensku nemá ukončené ani základné vzdelanie.

Zdroj: SME

ŠP odporúča:
Medzinárodná odborná konferencia 2014
Prekonanie bariér pri výučbe detí zo sociálne znevýhodneného prostredia