Dnešné deti nečítajú. Ak čítajú, majú problém prečítané pochopiť

Literárna teoretička a kritička Zuzana Stanislavová hovorí aj o ďalších dôvodoch, prečo deti čítajú menej ako v minulosti. „Pretože sme im neponúkli správnu knihu v správnom čase, a tak usúdili, že literatúra je nuda,“ vymenúva jeden z dôvodov. „Ale aj preto, že ak aj ponúkneme dieťaťu knihu, nevieme alebo nestíhame sa s ním o prečítanom porozprávať, aby sa nám mohli zveriť so svojimi zážitkami a postrehmi. A tiež aby poznali naše názory,“ dodáva. V neposlednom rade je to aj o tom, že deti nevidia čítať ani svojich rodičov.

Začať treba vranom veku dieťaťa
Recept na to, aby deti spoznali čaro čítaných príbehov, je jednoduchý. „Rodičia by mali deti viesť k pravidelnému čítaniu. Mali by s tým začať čím skôr – už v ranom veku. Dieťa by si malo odmalička budovať svoju vlastnú knižnicu,“ myslí si detská psychologička Dagmar Kopčanová. Deti by mohlo motivovať aj to, že v súčasnosti sa tlačia knihy na vysokej úrovni a sú farebne príťažlivé. Výber kníh je dnes naozaj dostatočný. Aj to však môže spôsobovať problém. Rodičia často nevedia vybrať pre dieťa tú správnu knihu. „Veľa kníh je priemerných až podpriemerných. A poradiť pri ich výbere nemá kto. Personál kníhkupectiev nie je rozhľadený, sú to len urovnávači a dokladači kníh,“ myslí si Tibor Hujdič, majiteľ internetového detského kníhkupectva.

Ako spoznať tú pravú knihu?
Kvalitnú knihu od nekvalitnej môžeme rozpoznať podľa viacerých znakov. „Nekvalitnú, teda povrchnú, plytkú knihu spravidla prezrádza niekoľko indícií – krikľavá ilustrácia amerikanizovaného typu so zjednodušenými kontúrami postáv aj reálií, stereotypná, nefunkčná a prehnaná ozdobnosť, nepôvodnosť príbehu – teda skrátené prerozprávanie známeho úspešného diela,“ vysvetľuje Z. Stanislavová. Zlé knihy môžeme identifikovať aj podľa názvu. Objavuje sa v nich falošný sentiment v podobe zdrobnenín, ako napríklad rozprávočky pre dobré detičky. Alebo v podobe transparentnej veselosti ako veselé rozprávky pre... či hravosti – uletené rozprávky pre... „Nekvalitná kniha máva spravidla problémy aj v rovine pravopisu a štýlu,“ dodáva.

Mačka vo vreci - tak sa dnes kupujú knihy
Vybrať naozaj kvalitnú knihu nie je teda také jednoduché. „Kniha je mačka vo vreci. Či za niečo stojí, zistíme až po jej prečítaní,“ konštatuje T. Hujdič. Nájsť spomedzi stoviek kníh takú, ktorá dieťa naozaj obohatí, však nie je úplne nemožné. „Najistejšie je nájsť si na internete zoznamy kvalitnej literatúry od ľudí, ktorí sa dlhodobo odborne venujú tejto téme,“ dodáva. Vytvorili ich napríklad spisovateľ Daniel Hevier, kritička Z. Stanislavová či iní odborníci. Internetové kníhkupectvá tiež ponúkajú možnosť vyjadriť sa k predávanej knihe. Čitatelia tým pomáhajú ďalším pri výbere.

Tínedžeri chcú upírov, nie klasiku
Malé deti majú stále rady klasiku, tínedžeri siahajú skôr po zahraničnej fantasy. Čo je lepšie pre naše deti? Stará dobrá slovenská klasika, noví autori alebo zahraničná tvorba? „Slovenská klasika, najmä pre menšie deti, bude fungovať stále,“ hovorí Zuzana Šeršeňová z vydavateľstva Slovart. Na zahodenie však nie sú ani diela súčasných slovenských autorov. „Z našich autorov určite stoja za povšimnutie Andrea Gregušová či Branislav Jobus,“ vyberá.
Ďalší odborníci dávajú do pozornosti aj diela autorov Jána Uličianskeho, Nataše Tanskej, Erika Jakuba Grocha, Daniela Pastirčáka, ale aj ďalších.

Medzi knihami pre najmenších sa podľa rebríčka kníhkupectva Martinus drží na popredných priečkach Hovorníček od Daniela Heviera, Môj macík od Márie Rázusovej –Martákovej a Opice z našej police od Kristy Bendovej. V rebríčku vydavateľstva a kníhkupectva Ikar však medzi najpredávanejšími knihami dominujú knihy o krtkovi českého ilustrátora Zdeňka Millera. „V kategórii od štyroch do desiatich rokov sú najpredávanejšie detské encyklopédie či knihy o zvieratách," hovorí Mária Lešková. Obľúbené sú aj diela Astrid Lingrenovej, knihy Jacqueliny Wilsonovej či populárne náučné knihy Hrôzostrašná história, Príšerná veda a Hrozný zemepis.

Deti nad desať rokov zase uprednostňujú skôr tituly, ktoré „letia“. „To znamená prevažne žáner fantasy zahraničných autorov.“ V súčasnosti je najpredávanejšia upírska sága Škola noci a Nočný tieň. „Veľmi dobre sa predávala aj veľká kniha k filmom o Harrym Potterovi či Atlas vesmíru plný prekvapenia a zábavy,“ dodáva Z. Šeršeňová.

Zdroj: SITA (Noviny stredného Považia)