Domáci lektori sú často lepší než zahraniční

Aký je aktuálny stav na trhu jazykových škôl?
Situáciu na trhu už dlhodobo charakterizuje vysoký dopyt po jazykových kurzoch, čo súvisí aj s tým, že cudzie jazyky dnes vyžadujú asi dve tretiny zamestnávateľov. Treba povedať, že štátne školstvo – stredné či vysoké – neprodukuje jazykovo dostatočne zdatných absolventov, takže mnohí z nich si vedomosti dopĺňajú práve v jazykových školách. Dopyt je však taký vysoký, že niektoré jazykové školy necítia tlak smerom k zlepšovaniu sa. Jediný tlak, ktorý dnes na trhu vzniká, je tlak na znižovanie ceny, čo je pri vyššom dopyte ako ponuke ekonomický nonsens. Poukazuje to na prioritu študentov a firiem, ktorou je zväčša cena. Za nízkou cenou však často býva aj nízka kvalita, pretože dobrého lektora musíte dobre zaplatiť.

Aké kritériá musí spĺňať dobrý lektor?
Alfou a a omegou kvalitnej jazykovej školy sú lektori, ktorí by mali nielen perfektne ovládať jazyk, poznať a vedieť aplikovať metodiku a kontinuálne sa vzdelávať, ale i rešpektovať individualitu študenta a vedieť výučbu prispôsobiť jeho silným a slabým stránkam. Dobrého lektora by mala zároveň zaujímať spätná väzba od vedenia školy, kolegov a, samozrejme, od študentov. Zamestnať sa v odbore ako lektor dnes môže prakticky každý, kto ovláda jazyk alebo žil v cudzine. V praxi sa stáva, že ak niektorá škola získa veľkého firemného klienta, na ktorého v danom čase nemá dostatok lektorov, stiahne narýchlo z trhu voľné kapacity, ktorých kvalita je otázna. Dobrí lektori sú totiž zväčša obsadení. Za uplynulé dva roky som v the Bridge absolvovala pohovory zhruba so stovkou záujemcov o prácu lektora a časť z nich som otestovala aj priamo na hodine. Za naozaj dobrých by som označila maximálne desať z nich. Je zaujímavé, že absolventov pedagogických fakúlt medzi nimi veľa nebolo.

Prečo je dobrých lektorov tak málo?
Postavenia jazykového lektora v systéme vzdelávania nie je ideálne – najmä pokiaľ ide o jeho kariérny rast, ktorý je značne oklieštený. Myslím si, že väzby medzi školou a lektorom by mali byť pevnejšie. Ideálne by bolo, keby mala každá škola viac-menej stabilný tím, ktorého členovia chcú spolupracovať, vzdelávať sa a odovzdávať si skúsenosti, pričom aj sociálny aspekt tejto profesie je veľmi dôležitý. Vytvorenie stabilného tímu však sťažuje vysoká fluktuácia lektorov, respektíve ich pôsobenie na viacerých školách. Neustále presúvanie sa medzi rôznymi školami a nepatrenie nikam sa po pár rokoch vo fachu stáva veľmi frustrujúcim. Navyše, niektorým lektorom chýba motivácia. Výučbu jazyka berú ako z núdze cnosť. Pedagogiku vyštudovali najmä preto, že na právo, ekonómiu či humanitné vedy, kam sa hlásili, ich nezobrali. Časť z nich si učenie obľúbi a venuje sa mu, pre iných je to len dočasné riešenie.

Ako je to so zahraničnými lektormi?
Zahraniční lektori síce perfektne ovládajú jazyk, pretože je ich materinským, ale často nie sú vyštudovanými pedagógmi. Ťažko si predstaviť, čo by motivovalo napríklad anglických učiteľov, aby prišli na Slovensko robiť lektorov. Väčšinou u nás končia ľudia, ktorí tu majú partnerov alebo cestujú po svete a cez Slovensko len prechádzajú. Ich motivácia ostať a budovať si kariéru je často nízka. V dnešnom globalizovanom svete, v ktorom môžu domáci lektori cestovať a študovať v zahraničí, sa hranica medzi kvalitou našich a zahraničných lektorov stiera. Dokonca si dovolím povedať, že domáci sú často oveľa lepší. Hlavným kritériom je, samozrejme, schopnosť jazyk naučiť - podať jazykovú zručnosť ďalej.

Aké možnosti práce na sebe majú slovenskí lektori?
Sú to napríklad tréningy, ktoré organizujú buď vydavatelia jazykových učebníc, alebo iné súkromné vzdelávacie subjekty. Niektoré jazykové školy majú aj vlastné programy pre pedagógov. O edukáciu sa stará aj metodickopedagogické centrum pod ministerstvom školstva. Vzdelávať sa dá, samozrejme, aj priamo v zahraničí, napríklad prostredníctvom programu Comenius, čo je vlastne obdoba Erazmu, akurát nie je určená študentom, ale pedagógom. Pre mňa osobne sú zaujímavým zdrojom informácií a nových trendov aj zahraničné konferencie. Možností je veľa - znalosť cudzích jazykov sama o sebe dáva neskutočnú slobodu a možnosť spoznávať nové krajiny, ľudí a získavať nové vedomosti.

Zdroj: SITA (SME)