Prevádzka školy
Kšefty s vysvedčeniami
Aké podvody so štátnymi dotáciami ste objavili?
„Do prvej skupiny patria prípady, keď stredná škola, ktorá bojuje s nedostatkom žiakov, sa ich snaží získať aj spôsobom, ktorý má ďaleko od legálneho.“
Napríklad?
„Aby dnes žiaka mohol i prijať do trojročného učebného alebo štvorročného študijného odboru, musí úspešne ukončiť deviaty ročník základnej školy. Stredné školy, ktoré majú stále málo žiakov, siahajú aj do rezervoára žiakov, ktorí neúspešne ukončili základnú školu v deviatom, v ôsmom či v šiestom ročníku.“
Akým spôsobom?
„Na to, aby legalizovali tento stav, urobia dohody so základnými školami, ktoré poskytujú kurzy na získanie nižšieho stredného vzdelania, resp. vzdelania, ktoré poskytuje základná škola. Tá na to oprávnenie zo zákona má, ale musí tých žiakov v kurze vzdelávať, komisionálnymi skúškami vyskúšať a až potom vydať vysvedčenie, že žiak získal vzdelanie poskytované základnou školou.“
V praxi sa to teda nedodržiavalo?
„Niekde nie. Základná škola žiakov nevzdelávala, neskúšala ich, iba im vydala vysvedčenie, ktorým legalizovala to, že túto skupinu žiakov prijali na stredné školy.“
Čiže porušila zákon, lebo oni nemali de facto ukončené základné vzdelanie?
„Áno.“
O ktoré školy išlo?
„Absolútne flagrantným prípadom je prípad Súkromnej strednej odbornej školy na Trhovisku v Dunajskej Strede. Tá tento model doviedla do absolútnej dokonalosti, tento typ vzdelávania robila aj na elokovanom pracovisku v Kežmarku. Kurz na získanie základného vzdelávania vraj poskytovala Základná škola v Dunajskej Strede. Už tu je jasné, že žiadny kurz sa nemohol uskutočniť a ani nebol. Čo bolo zaujímavé, na vysvedčeniach mali napísané, že absolvovali na úrovni základnej školy anglický jazyk, z ktorého dostali štvorku. Keď sme sa pozreli na históriu ich predchádzajúceho vzdelávania, tak sa nikdy angličtinu neučili. “
Ako to súvisí s financiami pre školu?
„Základná škola za to, že vzdeláva žiaka v kurze na získanie nižšieho stredného vzdelania, si môže účtovať 10 percent normatívu, čo aj voči štátu robili. Stredná škola si na každého takéhoto žiaka zase zúčtovala ročný normatív podľa charakteru odboru vzdelávania, do ktorého bol prijatý (v sumáre išlo takmer o 70 000 eur). Profitovali teda na štátnych financiách obaja.“
Koľkých žiakov sa to pri škole v Dunajskej Strede týkalo?
„Vo väzbe medzi dunajskostredskou základnou a strednou školou išlo zhruba o 40 žiakov za sledovaný školský rok.“
Správali sa podobne aj iné školy?
„Áno, napríklad ZŠ na Juhoslovanskej 2 v Košiciach, tam sa to týkalo stoviek žiakov. Zinkasovala takmer 30-tisíc eur v školskom roku 2013/2014.“
Kšeftuje sa teda s vysvedčením.
„Áno, a toto ma z morálneho hľadiska irituje.“
Spomenuli ste aj neoprávnene vzdelávaných žiakov, na ktorých školy dostávajú peniaze. Očo ide?
„Týka sa to napríklad praktických škôl, ktoré vzdelávajú žiakov s mentálnym postihnutím, ktorých stav je taký vážny, že sa nemôžu vzdelávať v odborných učilištiach. Zistili sme, že buď prijali žiakov, ktorí podmienky na prijatie nespĺňajú, lebo nemajú žiadne mentálne postihnutie, alebo sa tu vzdelávajú dlhšie, ako by mali. Zákon toto vzdelávanie limituje troma rokmi, boli tu aj päť. “
Akých žiakov ste v praktických školách ešte našli?
„Inde nesplnili podmienku na prijatie, teda nemali mentálne postihnutie.“
Koľko týchto škôl bolo?
„Okrem Prakoviec ešte päť.“
V akých prípadoch sa ešte príspevky štátu zneužívali?
„Pri zaraďovaní žiakov do skupiny integrovaných žiakov. Tu je takisto zvýšený normatív. Za tri posledné roky sa školy takto obohatili zhruba o 30-tisíc eur.“
Aká je výsledná suma, o ktorú rezort prišiel?
„Vo všetkých prípadoch je to spolu 250-tisíc eur.“
Zdroj: SME