KSK žiada o návrat k doterajšiemu financovaniu škôl

Vláda o zmene mala rokovať v stredu, tento bod však z rokovania vypustila. „Návrat k doterajšiemu systému, keď zriaďovateľ poskytne škole na osobné náklady 90 percent zo mzdového normatívu a zostávajúcich 10 % môže použiť na korekciu dopadu normatívneho spôsobu financovania, Košický samosprávny kraj by privítal,“ povedala hovorkyňa kraja Zuzana Bobríková. Doložila, že so žiadosťou o ponechanie 90 percent mzdového normatívu sa na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča obrátil aj predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Zdenko Trebuľa.

„Návrat k predchádzajúcemu spôsobu zriaďovateľovi ponechá priestor na korekciu rozdielov, ktoré vyplývajú z aplikácie normatívneho systému financovania škôl. Vďaka tomu dokáže zabezpečiť zvýšenie platov zamestnancov väčšiny škôl na príslušnú úroveň, čím je možné dosiahnuť požadovanú mzdu zamestnancov škôl pre rok 2013,“ konštatuje v liste ministrovi školstva Trebuľa. Po preštudovaní novely nariadenia kraj urobil prepočet modelovej situácie s uplatnením stopercentného mzdového normatívu pre každú školu. Zohľadnil aj päť percentné zvýšenie tarifných platov a pohyblivú zložku mzdy na úrovni roku 2012. Výsledkom analýzy bolo, že zo 68 škôl len v prípade 24 škôl sto percent normatívneho príspevku stačí, alebo vysoko prevyšuje potreby na reálnu výplatu mzdových nárokov. Zostávajúcich 44 škôl je v opačnej situácii. Sto percent mzdového normatívu im nezaručuje dostatok finančných prostriedkov na vyplácanie miezd,“ konštatuje.

Trebuľa uvádza, že skupina škôl s prebytkovým rozpočtom mzdových finančných prostriedkov má v súčte prebytok 4 008 094 eur. Naopak, skupinám škôl s nedostatkovým rozpočtom mzdových finančných prostriedkov bude chýbať 2 642 994 eur. „V Košickom samosprávnom kraji existujú školy, ktoré pri plnej výške mzdového normatívu vykazujú prebytok finančných prostriedkov. Na druhej strane máme školy, ktoré vo svojich regiónoch plnia nezastupiteľnú vzdelávaciu, kultúrnu a spoločenskú funkciu, ale bez dofinancovania nad rámec stopercentného mzdového normatívu nie je možné zabezpečiť ich chod,“ vysvetľuje Trebuľa. Keďže školy dostávajú mesačne jednu dvanástinu finančných prostriedkov, ich nedostatok podľa uvedeného prepočtu sa prejaví už v mesiaci po nadobudnutí účinnosti novely Legislatíva. Podľa KSK reakcie postihnutých škôl budú dvojaké.

Prvá skupina škôl s menším nedostatkom finančných prostriedkov na mzdy sa bude snažiť dospieť k vyváženiu finančných zdrojov a mzdových potrieb. Urobí to úpravou mzdových nárokov zamestnancov (napr. nulová pohyblivá zložka mzdy), prípadne znižovaním počtu zamestnancov. Pritom treba brať do úvahy aj to, že redukcia počtu zamestnancov bude znamenať potrebu peňazí na odstupné. V dôsledku týchto opatrení sa zníži úroveň ohodnotenia zamestnancov, čo bude v konečnom dôsledku znamenať zníženie ich mzdy. Existuje aj riziko zníženia momentálne stopercentnej kvalifikovanosti zamestnancov škôl, pretože dôjde ku kumulácii úväzkov zamestnancov pri vynútenom znižovaní ich počtu.

Druhá skupina škôl s výrazným nedostatkom mzdových finančných prostriedkov, ani s novým opatrením nebude vedieť zabezpečiť dosť peňazí na výplatu miezd. „Výsledkom bude neschopnosť školy vyplatiť zamestnancom mzdy v plnej výške, neschopnosť vyplatiť poistné, odvody z miezd, prípadne jedno aj druhé. Okolnosti ich tak donútia páchať trestný čin," hovorí Trebuľa.

Školy s prebytkom mzdových finančných prostriedkov budú mať navyše aj niekoľko stotisíc eur. Je tu odôvodnený predpoklad, že tieto peniaze nebudú čerpané najefektívnejšie. Ak budú vyplatené, vznikne neadekvátny rozdiel medzi zamestnancami jednotlivých skupín škôl. U jednej skupiny budú platy niekoľkonásobne vyššie ako u iných, kde sa dokonca dostanú na úroveň nižšiu ako v roku 2012.

Zdroj: SITA