Ku kvalitným VŠ má byť štát štedrejší, zhodujú sa politici

„Štát by mal alokovať tým najlepším nosniciam. Všetci ďalší by sa mohli tiež vzdelávať, ale nebolo by to za verejné peniaze,“ vyhlásil na dnešnej diskusii IHP Osuský. Podľa jeho názoru treba viac než celé školy zadefinovať kvalitné študijné programy, respektíve katedry. Pretože aj na zlej škole môžu vyučovať niektorý odbor efektívne, a opačne. „Ak ide o verejné peniaze, štát má právo rozhodnúť, koľko potrebuje hercov, koľko potrebuje odborníkov na umelecké sklo, koľko archeológov,“ konštatoval Osuský.

Poslanec za SDKÚ-DS Miroslav Beblavý si myslí, že Slovensko by malo dbať na to, aby malo aspoň niekoľko špičkových bakalárskych programov. „Treba dávať väčší dôraz na to, aby sme zárodky elity, ktoré tu máme, budovali aaby sme aspoň vnich boli konkurencieschopní,“ nazdáva sa Beblavý. V tejto súvislosti pripomína, že za hranice odchádza v priemere 15 percent najkvalitnejších maturantov. Odliv mozgov sa potom prejavuje v kvalite populačného ročníka na vysokej škole. „Ostatní to pocítia, lebo kvalita spolužiakov je rovnakým kľúčom ku kvalite samotného štúdia ako kvalita školy,“ konštatuje Beblavý. Naklonený je aj radikálnejším krokom. „Začať osekávať na spodnom konci tie najmenej kvalitné školy, respektíve ich prinútiť, aby sa buď zlepšili, alebo skončili," pripúšťa Beblavý. Už dnes má podľa neho Slovensko možnosť hodnotiť kvalitu absolventov podľa bakalárskych či diplomových prác. Aj bez medzinárodného monitoringu kvality AHELO podľa Beblavého dokážeme určiť 10 až 20 percent najmenej kvalitných prvkov v systéme.

Aj poslanec za SNS a exminister školstva Ján Mikolaj si myslí, že je pri obmedzených zdrojoch nevyhnutné financovať len tých najlepších. „Najväčší problém slovenského školstva je masovosť a priemernosť. Nemáme žiadne špičkové vysoké školy,” argumentuje Mikolaj. Problematicky tiež vidí, že tituly absolventov rôznych vysokých škôl majú rovnakú váhu. Viac peňazí si podľa Mikolaja zaslúžia najmä školy, ktoré robia výskum. Perspektívne zdroje vidí v súkromnom sektore. Budúcnosťou sú podľa neho vedecko-technologické parky a ďalšie PPP projekty pre vedu a výskum. Na rozdiel od Mikolaja poslanec za Smer-SD Mojmír Mamojka pri debate o excelentných univerzitách skeptický nie je. „Netreba byť uponáhľaní a nervózni z toho, že nemáme vysokú školu v prvej päťstovke. To sú preteky, ktoré nie sú prioritné,“ uviedol Mamojka. Akreditačná komisia je podľa neho dostatočným nástrojom na určenie kvalitných vysokých škôl. Verí, že by pomohlo, ak by mali verejné a súkromné školy rovnaké štartovné kritériá a namiesto konkurentov sa z nich stali partneri.

Šéf Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) Libor Vozár hovorí, že skôr než pristúpi štát k radikálnym krokom, musí zmerať kvalitu jednotlivých škôl. V súčasnosti štát kvalitu nemeria, ministerstvo školstva pripravuje len pilotné medzinárodné testovanie AHELO. “Keď nájdeme mechanizmy na to, aby sme zadefinovali kvalitu vzdelávania, prípadne ju aj číselne vyjadrili, potom by som bol zástanca toho, aby sme kvalitné vzdelávanie podporovali prednostne,“ uviedol Vozár. Za rovnako dôležité považuje nájsť dialóg medzi školami a zamestnávateľmi. „Je potrebné pripraviť sústavu povolaní, aby tak ako v EÚ sme presnejšie vedeli definovať potreby trhu práce,” dodal

Zdroj: SITA