Prevádzka školy
Nepozornosť ako diagnóza
Možno ste sa skôr stretli s označením ADHD než ADD. Rozdiel je v písmenku „H“. Obe skupiny detí, ktorým sú diagnostikované tieto poruchy správania, majú ťažkosti s pozornosťou, no písmenko H ešte pridáva ďalší „bonus“ – hyperaktivitu.
Na rozdiel od detí s ADHD sú deti s ADD pokojnejšie. Zdajú sa pomalšie, tichšie, zasnené, akoby žijúce si „na svojom obláčiku“. Porucha sa vyskytuje u oboch pohlaví, mierne prevyšuje u dievčat, bez rozdielu úrovne inteligencie.
Do akej miery sa majú deti s ADD venovať voľnočasovým aktivitám a či je potrebné upraviť aj ich stravu – nielen na tieto otázky nám odpovedala psychologička Mgr. Katarína Dobrovodská.
Aký je rozdiel medzi „bežnou nesústredenosťou“ a ADD?
Pozornosť je v odbornej terminológii definovaná ako zameranie a sústredenie duševnej činnosti na určitý objekt alebo dej, čiže schopnosť sústrediť celú psychickú činnosť na niečo konkrétne, pričom odfiltrujeme pôsobenie ostatných podnetov. Hlavným rozdielom medzi bežným nesústredením a poruchou pozornosti je fakt vyplývajúci zo samotného názvu, že schopnosť zamerať a sústrediť pozornosť na určitý objekt alebo dej na určitú dobu je narušená dlhodobejšie (viac ako pol roka) a do takej miery, že vplýva na kvalitu viacerých oblastí života (zabúdanie, strácanie vecí…).
V koľkých rokoch veku je ADD rozpoznateľná? Možno ju u dieťaťa diagnostikovať už v škôlke?
ADD je ťažšie identifikovateľná porucha, keďže nikoho neruší a nikomu v podstate neprekáža, do istej doby. Dieťa býva považované za zábudlivé, spomalené, lenivé, niekedy dokonca hlúpe. No bývajú to deti inteligentné, ktoré potrebujú pomôcť zvládať svet bez štruktúry. Zatiaľ nie je daná jednotná presná definícia tejto poruchy, diagnostikuje sa na základe pretrvávania určitých znakov, väčšinou však vo väčšej miere tieto prejavy začnú biť do očí až s nástupom do školy a s nutnosťou plniť si školské povinnosti.
Má užívanie omega-3 a 6 mastných kyselín, príp. iných výživových doplnkov vplyv na koncentráciu?
Viaceré výskumy potvrdili vplyv stravy na funkciu nervového systému, ergo na schopnosť koncentrácie. Napríklad, potravinárske farbivá, predovšetkým červené a žlté, pôsobia veľmi negatívne. Preto sa často v odporúčaniach pre prácu s deťmi trpiacimi poruchami pozornosti odporúča úprava stravy, alebo aj tzv. eliminačná diéta. Tá by mala obsahovať čo najmenej umelých zložiek a tzv. aditív, konzervačných látok, farbív, taktiež cukor by sa mal významne obmedziť. Naopak, blahodarne pôsobia prírodné potraviny, ako aj spomínané omega-3 a 6 mastné kyseliny, ktoré možno konzumovať aj v prirodzenej forme, a to zaradením rýb do jedálnička.
Do akej miery znižuje ADD úspešnosť dieťaťa a v akej miere koreluje napr. s poruchami učenia?
ADD, podobne ako ADHD, má významný vplyv na celkový proces prijímania a osvojovania si informácií. Deti s ADD môžu však byť v jemnej nevýhode, nakoľko sú akoby menej viditeľné, teda sa stáva, že ich problém ostáva nepovšimnutý. Tieto deti sú skôr zasnené, preto v škole nepôsobia rušivo. No pozornosť súvisí s pamäťou, preto často zabudnú už len to, čo sa mali učiť, nieto ešte, že by sa to naučili a potom zabudli. Poruchy učenia sú často komorbidné (t. j. vyskytujú sa súčasne viaceré).
Koľko času má dieťa s ADD venovať úlohám?
Ako vo všetkom, čo sa týka ľudí, je to individuálne. Rodič, ale aj učiteľ by mal byť citlivý k signálom dieťaťa, ktoré podvedome vysiela tesne predtým, ako mu začne unikať pozornosť celkom inam, ako k zadaniam úloh. Niektorým deťom pomáha, ak si vyčlenia časové úseky, počas ktorých sa naučia časť látky, prípadne spravia časť úlohy. Po uplynutí časového úseku učenia si spravia kratšie voľno a potom sa vrátia k učeniu. Preto majú niekedy rodičia pocit, že sa deti učia aj tri hodiny, no reálny čas, ktorý je venovaný učeniu a úlohám tvorí zväčša tretinu. Čas, ktorý dieťa trávi nad úlohami, sa taktiež líši aj od veku a ročníka, ktorý dieťa navštevuje.
Je vhodné dieťa popoludní viesť k činnostiam, ktoré vyžadujú sústredenie, napr. hra na hudobný nástroj, športový krúžok, alebo potrebujú tieto deti viac oddychu, spánku?
Deti s poruchami pozornosti, teda nielen deti s ADD, ale aj deti s ADHD mávajú zvýšenú potrebu spánku. Znie to paradoxne, že aj deti, ktoré sa okoliu zdajú ako nezastaviteľné pri pohybových aktivitách či činnostiach, ktoré ich bavia, dokážu zaspať aj počas dňa či skoro večer. Neplatí to, samozrejme , paušálne, ale vyskytujú sa aj také prípady. Taktiež svoju úlohu zohrávajú lieky a v prípade, že ich dieťa užíva, môže byť veľmi spavé v určitých častiach dňa.
Čo sa týka krúžkov, veľký význam hrá vnútorná motivácia samotného dieťaťa vykonávať určitú činnosť. Ak dieťa vidí svoju budúcnosť ako bubeník či klavirista, chodí na krúžok s radosťou, tak mu to len prospeje. Hra na hudobný nástroj rozvíja mozgovú kapacitu a pre niektoré deti s ADD môže pôsobiť veľmi podnetne, takže aspoň pri tejto činnosti dokážu udržať pozornosť. Opäť to však nie je možné aplikovať plošne!
Má prítomnosť ADD vplyv na výskyt iných psychických ťažkostí či porúch?
Tieto deti bývajú častejšie úzkostné, najmä v školskom prostredí, keďže sú ľahkým terčom posmechu. Taktiež mávajú znížené sebavedomie.
Do akej miery je riziko, že sa porucha „udrží“ aj v dospelosti?
Termín „porucha“ naznačuje, že je možné ju upraviť, no nie celkom napraviť. Najčastejšie si ľudia s ADD v dospelosti nachádzajú viacero akýchsi kompenzačných mechanizmov, na ktoré nemali kapacitu ako deti či adolescenti, lebo veľa energie museli venovať memorovaniu poznatkov a písaniu úloh či trestov.
Rozhovor a viac informácií k téme nájdete v aprílovom čísle časopisu MAMA a ja, viac článkov na www.mamaaja.sk.
Zdroj: MAMA a JA