Osemročných gymnázií je priveľa

Zámer vyvolal ostré spory, lebo osemročné gymnáziá majú na jednej strane veľa odporcov a na druhej veľa podporovateľov. „Tieto školy sa mali už vlani redukovať podľa odporúčaní OECD, ale minister Jurzyca vyšiel v ústrety „rodičovskej loby“ a školám ponechal voľnú ruku pri určovaní počtu žiakov,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá. Keď pred 20 rokmi začali osemročné gymnáziá vznikať, mali sa stať prestížnymi školami so špeciálnym študijným zameraním pre mimoriadne nadané deti – či už v športe alebo v oblastiach, ako je matematika, fyzika, chémia, umenie či cudzie jazyky. Toto pravidlo sa však porušuje. Na Slovensku je dnes 162 osemročných gymnázií, kde študuje vyše 28– tisíc žiakov. Tí potom chýbajú v ostatných školách, čím znižujú úroveň celého vzdelávania.

Dohoda medzi odporcami a zástancami osemročného gymnaziálneho štúdia sa hľadá ťažko. Rodičia sa pýtajú, prečo by deti nemali prihlásiť na elitné školy, kde by mohli lepšie rozvíjať svoje schopnosti ako na „priemerných“ školách. Kritici zase tvrdia, že taký prístup škodí celej spoločnosti. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) totiž osemročné gymnáziá narúšajú rovnosť šancí, spravodlivosť v prístupe k vzdelaniu, segregujú žiakov, čím negatívne ovplyvňujú kvalitu celého vzdelávania. Znižuje to aj úroveň základných škôl a štvorročných gymnázií, ktoré prichádzajú o šikovných žiakov.

Podľa Kusej odborné štúdie preukázali, že pre vzdelanosť národa je prospešnejšie, ak sa školáci nerozdeľujú a čo najdlhšie sa vzdelávajú spoločne. „Keď však žiaci s najlepším prospechom odídu na osemročné gymnáziá, v ostatných triedach chýbajú ťahúni. Teda žiaci, ktorí by iných motivovali k lepším výkonom,“ vysvetľuje Kusá. Ako dodáva, to, čo je dobré pre jednotlivcov, môže niekedy viesť ku kolektívnemu úpadku. „Sú krajiny, kde niečo také neexistuje. Vo Švédsku či v Dánsku osemročné gymnáziá nemajú, deti nerozdeľujú a úrovni vzdelania to iba pomohlo,“ porovnáva sociologička.

Rovnaký názor má aj Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Selekcia žiakov sa podľa neho robí príliš skoro. Problém však vidí v celom systéme. „Naše školstvo zlyháva, preto rodičia dávajú deti do akože lepších škôl. Školstvo sa musí otvoriť, prispôsobiť všetkým deťom. Základné školy treba posilniť, aby sa znížila motivácia rodičov dávať deti do osemročných gymnázií,“ zdôrazňuje Košťál. Pre slovenské školstvo je podľa neho typické, že znevýhodňuje celé skupiny detí – či už zo sociálne slabších rodín alebo nejakým spôsobom hendikepované. Na Západe sa takých žiakov snažia integrovať, do škôl chodia s ostatnými deťmi, ak treba, viac sa im venujú. Vo Fínsku je napríklad minimálny rozdiel medzi študijnými výsledkami žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a deťmi z bohatých rodín. „Sociálny status tam nehrá rolu. Emigrant z Indie môže mať rovnaký prospech ako rodený Fín, lebo sa o to postará ich školský systém. Slabších žiakov tam neselektujú. U nás je to však naopak,“ upozorňuje Košťál.

O tom, že osemročné gymnáziá obmedzujú základný princíp demokracie, hovorí aj Národný program výchovy a vzdelávania v SR na najbližších 15 – 20 rokov, ktorý vláda schválila ešte v roku 2001. Uznala v ňom pripomienky OECD. Mikolajov zákon z roku 2008 určil, aby počet žiakov v triedach osemročných gymnázií neprekročil päť percent populačného ročníka. Túto hranicu odporúčala i OECD. Ministerstvo školstva teraz plánuje, aby sa toto päťpercentné pravidlo zaviedlo do školského roka 2013/2014. O počte tried a žiakov majú rozhodovať štátne orgány a zriaďovatelia škôl. „Pre budúcnosť má ministerstvo záujem zaviesť objektívne merateľné celoplošné testovanie žiakov po skončení príslušného stupňa vzdelania ZŠ, ktorého výsledky by boli rozhodujúcim kritériom pre uchádzanie sa o vstup týchto žiakov na osemročné gymnáziá,“ tvrdí hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková.

Zdroj: SITA (Pravda)