Školy nevedia vyučiť novinárov

Hoci mediálne školy za posledné roky na Slovensku pravidelne pribúdajú, ich absolventi prichádzajú do redakcií nepripravení, zhodujú sa viacerí šéfredaktori v slovenských médiách. Aj preto väčšina súčasných redaktorov v spravodajských redakciách nemá vzdelanie z novinárskej školy. V Markíze tvoria žurnalisti polovicu, v Joj iba tretinu redaktorov. „V redakcii SME pracuje 80 redaktorov. Len zlomok z nich má vyštudovanú novinársku školu,“ hovorí šéfredaktor Matúš Kostolný.

Nekvalitné vzdelanie
Šéfredaktori tvrdia, že príprava budúcich novinárov je počas štúdia na univerzite slabá. „Absolventi neprichádzajú úplne pripravení,“ hovorí riaditeľ spravodajstva Joj Roland Kubina. Ročne v televízii povinne praxuje do 50 študentov. „Iba tretina má aj reálny záujem niečo sa naučiť, ostatní to berú iba ako nevyhnutnosť,“ dodal.
Šéfredaktor spravodajstva Markízy Lukáš Diko súhlasí, že novinárovi dobrá škola pomôže. „Školy by mali užšie spolupracovať s médiami a, samozrejme, sebakriticky musím priznať, že viac by mali spolupracovať aj médiá so školami,“ povedal. Diko hovorí, že absolventov musia sami doučiť, kým sa stanú reportérmi.

Stovky absolventov
„Študovať masmediálnu komunikáciu je dnes veľmi moderné. Škôl je však podľa mňa priveľa. Produkujú kvantitu a nie kvalitu, študenti vo väčšine prípadov ani nechcú byť novinármi,“ povedal Diko. Mediálne vzdelanie poskytuje šesť vysokých škôl, vláda minulú stredu schválila siedmu. „Hoci z ich lavíc ročne vyjde vyše päťsto absolventov, aj tak máme často problém obsadiť voľné miesta v Televíznych novinách kvalitnými ľuďmi,“ dodal Diko.

Právnici, lekári i učitelia
Šéfredaktorka Pravdy Nora Slišková hovorí, že pri prijímaní do zamestnania nikdy neriešili, akú vysokú školu uchádzač vyštudoval. „Dobrí novinári sa rodia v kvalitných redakciách,“ povedala. Kostolný považuje za najväčšiu výhodu novinárskych škôl to, že vyžadujú od študentov prax v redakciách. Týmto spôsobom sa do SME dostalo viacero veľmi šikovných ľudí. „Novinárska škola nie je na prijatie podmienkou. Môže azda len naznačiť, že uchádzač má o novinársku prácu záujem. Výbornými novinármi sú aj ľudia, ktorí majú inú vysokú školu, alebo ju vôbec nemajú,“ povedal. V spravodajstve Joj pracujú redaktori i so strojárskym či učiteľským vzdelaním. V Markíze zase herec, právnik, veterinár alebo aj historik a politológ. Šéfka Centra spravodajstva RTVS Anna Sámelová nevedela povedať, koľko žurnalistov je vo verejnoprávnom médiu. Zhodnotila, že šikovnejší sú absolventmi nenovinárskych odborov. „Základné princípy novinárskej tvorby človek nadobudne výrazne rýchlejšie ako odborné vedomosti v oblasti financií, sociálnych vecí či práva.“

Zdroj: SITA (SME)