Školy sa vracajú k tlačeným knihám a písaniu rukou

Podľa The Guardian plánujú menej času venovať tabletom, vyhľadávaniu informácií na internete a písaniu pomocou klávesnice. Návrat k tradičnejším spôsobom učenia je reakciou na otázky politikov a odborníkov, či hyperdigitalizovaný prístup Švédska k vzdelávaniu, vrátane zavedenia tabletov do materských škôl, neviedol k poklesu základných zručností. Švédska ministerka školstva Lotta Edholmová, ktorá nastúpila do funkcie pred 11 mesiacmi ako súčasť stredopravej koaličnej vlády, bola jednou z najväčších kritičiek totálneho prijatia technológií.

“Švédski študenti potrebujú viac kníh,” povedala ešte v marci. “Fyzické knihy sú dôležité pre učenie.” Ministerka v auguste oznámila, že vláda chce zvrátiť rozhodnutie národnej agentúry pre vzdelávanie o zavedení povinných digitálnych zariadení v predškolských zariadeniach. Plánuje ísť ešte ďalej a úplne ukončiť digitálne vzdelávanie detí mladších ako šesť rokov, uv iedlo ministerstvo pre agentúru Associated Press.

Hoci švédski žiaci dosahujú v čítaní nadpriemerné výsledky v rámci Európy, medzinárodné hodnotenie úrovne čítania žiakov štvrtých ročníkov, Progress in International Reading Literacy Study (PIRLS), poukázalo na pokles v rokoch 2016 až 2021. V roku 2021 dosiahli švédski štvrtáci v priemere 544 bodov, čo predstavuje pokles oproti priemeru 555 bodov v roku 2016. Ich výkon však krajinu stále zaradil na siedme miesto v celkovom hodnotení testu spolu s Taiwanom. Pre porovnanie, Singapur – ktorý sa umiestnil na čele rebríčka – zlepšil v rovnakom období svoje výsledky v PIRLS v čítaní z 576 na 587 bodov a priemerný výsledok Anglicka v čítaní klesol len mierne, z 559 bodov v roku 2016 na 558 bodov v roku 2021.

Ďalšie faktory

Niektoré nedostatky v učení môžu byť dôsledkom pandémie koronavírusu alebo odrážať rastúci počet žiakov z radov prisťahovalcov, pre ktorých švédčina nie je materinským jazykom, ale podľa odborníkov na vzdelávanie môže nadmerné používanie obrazoviek počas školského vyučovania spôsobiť zaostávanie mladých ľudí v základných predmetoch. “Existujú jasné vedecké dôkazy, že digitálne nástroje skôr zhoršujú, ako zlepšujú učenie študentov, ” uviedol v auguste Karolinska Institute, vysoko uznávaná lekárska škola zameraná na výskum, vo svojom vyhlásení k národnej stratégii digitalizácie vo vzdelávaní. “Domnievame sa, že by sme sa mali opäť zamerať na získavanie vedomostí prostredníctvom tlačených učebníc a odborných znalostí učiteľov, a nie na získavanie vedomostí predovšetkým z voľne dostupných digitálnych zdrojov, ktoré neboli overené z hľadiska správnosti.”

Rýchle zavádzanie digitálnych vzdelávacích nástrojov vyvolalo obavy aj u agentúry OSN pre vzdelávanie a kultúru. V správe uverejnenej v auguste UNESCO vydalo “naliehavú výzvu na primerané využívanie technológií vo vzdelávaní”. Správa vyzýva krajiny, aby urýchlili internetové pripojenie v školách, ale zároveň upozorňuje, že technológie vo vzdelávaní by sa mali zavádzať tak, aby nikdy nenahradili osobnú výučbu vedenú učiteľom a podporovali spoločný cieľ kvalitného vzdelávania pre všetkých.

Digitalizovanie výučby je v Európe diskutovanou témou