Prevádzka školy
Učitelia: Vzťahy nie sú také zlé
Kým časť učiteľov a riaditeľov škôl tvrdí, že zažila či zažíva rôzne formy šikanovania od kolegov či nadriadených, ďalší tvrdia, že kampaň o psychickom terore v školách neodráža skutočnosť. V gymnaziálnom prostredí som sa s ničím podobným nestretol hovorí Pavel Sadloň, dlhoročný riaditeľ bratislavského Gymnázia L. Sáru. Podobný názor majú podľa neho aj kolegovia z Asociácie štátnych gymnázií. Aj Alena Petáková zo Združenia základných škôl tvrdí, že problém šikanovania nie je tým najpálčivejším, čo treba v školstve riešiť.
Nezdravé vzťahy za múrmi škôl sa snaží odhaliť tohtoročná kampaň Zber strachu, ktorú spustila Slovenská komora učiteľov spolu s Novými školskými odbormi. „Nové prípady šikanovania stále pribúdajú. Najviac ich bolo v marci, keď sa kampaň naplno rozbehla, v máji ich počet v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom opäť vzrástol,“ povedal Vladimír Crmoman, viceprezident komory. Riešeniu prípadov šikanovania v školstve prikladá dôraz aj minister školstva za Smer Juraj Draxler.
Psychologička Eva Gajdošová, ktorá sa touto problematikou zaoberá dlhodobo, upozorňuje, že medziľudské vzťahy v zborovniach bývajú narušené, a bola by veľká chyba tváriť sa, že to inak. „Poznám nemálo kvalitných učiteľov, ktorí pre takéto neriešené situácie zo škôl radšej odišli,“ povedala Gajdošová. Aj na facebookovej diskusii sa na túto tému ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že fenomém šikanovania učiteľov sa „preceňuje“. Sadloň hovorí, že má pocit, že v školstve sa často začnú riešiť veci bez toho, aby sa vedelo, čo ideme riešiť. „Ja by som potreboval nejakú analýzu tohto javu, že je to také vypuklé, ako sa o tom zrazu hovorí. Ale analýza neexistuje,“ objasňuje.
Petáková síce pripúšťa, že v niektorých školách môže byť medzi kolegami aj ovzdušie, ktoré by bolo treba ozdraviť, no má dojem, že prípady treba riešiť individuálne. Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy povedal, že signály o šikanovaní dostávajú aj odbory a ich traja právnici sa konkrétnymi prípadmi aj zaoberajú. „Naši právnici zastávajú názor, že je lepšie, ak sa to rieši priamo na pracovisku v školách ako cez médiá,“ hovorí Ondek.
Crmoman spolu s prezidentkou učiteľskej komory Máriou Barancovou príbehy učiteľov, ktorí píšu do Zberu strachu, vnímajú ako sťažnosti tých, čo chcú, aby sa v školstve niečo pohlo k lepšiemu. „Najčastejším cieľom šikany sú aktívni učitelia a riaditelia, ktorí sa snažia poukazovať na problémy v školskom zariadení, alebo tí, ktorí sa zaujímajú o chod a financovanie, kandidovali a neuspeli, alebo sa snažia vniesť do školskej práce progres,“ hovorí Crmoman.
Psychológ Pavel Beňo hovorí, že v školách by mali urobiť prieskum, ako sa učitelia na svojich pracoviskách cítia. Mnohí riaditelia by možno zistili, že „pod pokrievkou ich školy to riadne klokoce“.
Zdroj: SME