Učiteľke dali darček k jej sedemdesiatinám

Všetko nasvedčovalo tomu, že bývalí žiaci, ktorí chodili v rokoch 1966 - 1971 do valčianskej školy, zorganizovali 9. apríla len také bežné spomienkové stretnutie. Brala to tak aj ich učiteľka Anna Santusová, ktorú však medzi seba vylákali pre niečo iné. O pár dní nato oslávila sedemdesiatku. Sedemnásť z dvadsaťdeväť bývalých žiakov jej chcelo takto originálne poďakovať za roky, počas ktorých ich formovala. Svojich synov oslávenkyňa neučila Svojej bývalej učiteľke, ktorá odučila až tri generácie žiakov a ktorú doteraz radia medzi najobľúbenejších valčianskych pedagógov, vzali z pier slová, neskrývala prekvapenie.

V školstve prežila od svojej maturity v roku 1959 až 36 rokov
Prvé dva roky začínala v Brvništi v okrese Považská Bystrica, ostatné odučila v rodnej Valči. Obdobie, v ktorom učila týchto svojich dnes už päťdesiatnikov, považuje za jedno z najkrajších. „Mali sme výborný kolektív.  Riaditeľom bol pán Július Antalík, ktorý v škole vytváral pokojnú atmosféru. Učiteľkami boli jeho manželka a pani Záborská s pani Haluškovou,“ vrátila sa do čias svojej mladosti Anna Santusová, matka bratov Santusovcov zo známeho kníhkupectva. Mimochodom, svojich synov neučila. „Našťastie ich ročníky na mňa nevyšli. Ani by som s tým nesúhlasila,“ povedala. Ich lapajstvá boli znesiteľné Návrat do triedy jej gratulantov bol trošku ťažší. Viac si vraj zo školy pamätá ich deti.

Do spomienok sa jej však vryli ako slušní ľudia. Porobili vraj i lapajstvá, bolo to však v prípustnej miere. Nezabudnuteľnými sa pre ňu stali vychádzky na kopec Hrádok za školou. „Chlapci sa tu hrali na vojakov, dievčatá vili z púpavy venčeky. Spomínam si aj na to, ako mnohí chlapci, keď som ich povinne odprevádzala zo školy dolu schodmi až po hlavnú cestu, sa skryli a vrátili naspäť domov cez už spomínaný Hrádok,“ vytiahla jednu zo spomienok. Dievčatá na záchodoch pŕhlili K ďalším prispeli i jej žiaci. „Skrývali sme učiteľkám palice, s ktorými ukazovali na tabuľu a niekedy nás nimi i pacli. Tiež sme sa radi chodili ulievať na záchody, teda do latrín, ktoré boli vtedy v školskej záhrade. Pýtali sme sa von aj párkrát za hodinu. A najväčšia sranda bola, keď šli na záchod dievčatá. Odspodu sme ich pŕhlili žihľavou,“ pochválil sa Miroslav Fľak.

Danica Firáková sa doteraz smeje na tom, aká prísna výchova v čase ich detstva vládla. „Moja sestra bola kaderníčka. Raz ma do školy vyčesala a natupírovala. Učiteľka si myslela, že mám vlasy nalakované, čo sme vtedy nesmeli. Uťapkávala mi ich, aby to nebolo vidieť. Prišla k nám domov, ale nič z toho nebolo. Aspoň sa s mamou porozprávala,“ pospomínala si Danica, ktorá stretnutie vymyslela.

Ako členka obecného hasičského zboru si všimla, že medzi členov patrí i Anna Santusová a tento rok oslávi sedemdesiatku.

Zdroj: SITA (Turčianske noviny)