Už prváci majú vedieť hospodáriť s peniazmi

Odborníci tvrdia, že najdôležitejšia je výchova a príklad z rodinného prostredia.
Je dobré, že sa rozbieha finančné vzdelávanie v školách všetkých úrovní, že si túto problematiku v rámci možností zahrnú do učebných plánov učitelia rôznych predmetov. Najväčší význam majú však získané skúsenosti, znalosti z rodinného kruhu od útleho veku. Skúsenosti ľudí v oblasti finančných rozhodnutí za posledné roky (a nielen u nás) dokazujú, že je to chyba, za ktorú mnohí draho zaplatili. A vôbec nebolo dôležité, aký stupeň akademického vzdelania títo ľudia ukončili. Ani to, či zarábali nadštandardne, alebo podpriemerne.

S tým súvisia otázky, či dávať deťom peniaze, odkedy, koľko a pod.
Peniaze nie sú pre väčšinu ľudí cieľom, zmyslom života. Teda ich zhromažďovanie. Sú prostriedkom, nástrojom na dosahovanie cieľov, uspokojovanie potrieb. Ako sa naučím narábať s nejakým nástrojom, ak ho nemám? Dokázali by ste sa naučiť jesť príborom, keby vám ho nedali do rúk? A tak je to aj s peniazmi. Až rozhodovanie o vlastných peniazoch prinesie dieťaťu novú skúsenosť. A často aj nám. Veľakrát sme prekvapení, aká nová črta v charaktere sa objavila. Či už v kladnom alebo zápornom zmysle.

Teda prikláňate sa k názoru, že deti by mali mať svoje peniaze?
Čím skôr, tým lepšie. Odkedy rozpoznajú číselné hodnoty. A mali by mať právo o nich rozhodovať. Hlavne však, mali by si stanoviť cieľ, na čo tie peniaze chcú použiť. Úlohou rodičov je, aby ich podporovali na ceste k tomu cieľu. Aby vydržali, aby dokázali ísť za ním. Tu vidím kameň úrazu. Mnohí rodičia sa totiž takto nesprávajú. Aj si začnú sporiť na nejaký cieľ – napríklad na spoločnú dovolenku, ale pokazí sa televízor je po dovolenke. Ešte horšie je, ak si rodičia požičajú peniaze od detí a nevrátia ich. Áno, ak je príjmová situácia veľmi nepriaznivá, nie je vylúčené, že rodina použije aj tieto prostriedky. Vždy by však do spolurozhodovania mali byť prizvané aj deti a otvorená hra je určite prospešnejšia než akési zahmlievanie. Nehovoriac o tom, že dieťa si v dospelosti môže myslieť, že požičané peniaze netreba vrátiť.

Všetci vieme, že peňazí je vždy menej, ako by sme potrebovali. Lebo potreby rastú rýchlejšie ako zdroje na ich uspokojenie. Preto je dobré zvládať svoje potreby, nároky, požiadavky v únosnej miere našich možností. To sa dá tiež naučiť. Plánovaním svojich výdavkov, kontrolovaním, redukciou zbytočne vynaložených peňažných prostriedkov. Jasné, že zvládnuť to v dnešnej dobe, keď na všetky naše zmysly pôsobí 24 hodín denne reklama o nevyhnutnosti mať to alebo ono, nie je ľahké. To neznamená, že nemáme snívať, že nebudeme deti povzbudzovať na ceste za lepším životom. Ale tým, že budeme s nimi otvorene hovoriť o našich súčasných a ich budúcich možnostiach hlavne v otázke príjmov, urobíme pre ne oveľa viac, ako si myslíme.

Prípravy na začiatok školského roka sú v rodinách školákov vždy trochu hektické. Škola má požiadavky, deti majú svoje predstavy o tom, čo všetko potrebujú, v akej kvalite a v akej značke, rodičia majú svoje zostatky na účtoch a obsah peňaženiek. Všetko to zladiť nie je vôbec jednoduché.
Ja vidím v tomto období dobrú príležitosť na zainteresovaní detí do finančného hospodárenia domácnosti. Už žiaci druhého stupňa zvládnu evidenciu príjmov a výdavkov svojho vreckového. Ak presne stanovíme pravidlá, čo všetko si bude mladý hradiť z vreckového, kedy mu môže byť krátené a kedy môže dostať viac a pod., tým položíme základy jeho finančného vzdelania.

Zdroj: SITA (PRAVDA)