Základná škola v Hornej Porube má dôvod na radosť. Oslavuje štyridsiatku

Škola fungovala v obci aj pred rokom 1971, kedy sa začalo vyučovanie v novopostavenej budove. Z kroniky rímskokatolíckej ľudovej školy sa dozvedáme údaje o tom, ako sa v obci vyvíjalo školstvo ešte pred prvou a druhou svetovou vojnou. Veľa písomností sa o jeho vzniku nezachovalo, preto sa údaje v kronike pred rokom 1900 opierajú len o ústne podanie ľudí. Najviac sa v tej dobe o vyučovanie detí zaslúžili miestni farári, ktorí v obci pôsobili.

Z histórie
Postupne začali v škole vyučovať aj učitelia, väčšinou nekvalifikovaní, preto ich pôsobenie bolo krátke a často sa striedali. V budove, ktorú odkúpil farár Ignác Diera od miestneho žida Emila Grüna, sa začalo vyučovať asi v roku 1909. Dodnes sa táto budova spomína ako „stará škola“. Posledný riaditeľ v tejto škole - Marek Dubina, sa zaslúžil o výstavbu novej budovy školy.

Nová škola
Jej kolaudácia bola 5. júna 1970, ale vyučovanie sa v nej začalo až 11. januára 1971, keď sa odstránili kolaudačné nedostatky. Tento deň bol pre žiakov a učiteľov nezabudnuteľný. Prechod zo starej schátranej školy do novej, čistej, teplej, priestrannej a svetlej budovy so splachovacími sociálnymi zariadeniami bol ako sen. V „novej škole“ sa vyučuje dodnes, a práve v tomto období slávi štyridsiate výročie vyučovania. Budova odvtedy dostala nový kabát v podobe žltozelenej fasády, plastové okná, strechu a ekologický vykurovací systém na biomasu s výmenou radiátorov. Interiér je z väčšej časti pôvodný, vymenili sa len niektoré lavice, nábytok, vodovodné batérie, splachovacie zariadenie a podlaha vo vestibule na prízemí. Pribudla odborná učebňa s počítačmi a vybavenie novými pomôckami.

Pribudla materská škola
Pred 27 rokmi sa v budove s prístavbou otvorila materská škola. V auguste 2003 sa základná škola spojila s materskou školou do jedného právneho subjektu. Za rodinné prostredie, príjemnú klímu a kvalitu vyučovacieho procesu patrí vďaka všetkým riaditeľom, učiteľom, ostatným zamestnancom a žiakom, ktorí v tejto škole pôsobili. Za nový šat budovy a jej chod zasa starostom obce.

Zo spomienok pamätníkov
Z rozprávania rodičov a príbuzných sme sa dozvedeli, že stará škola v Hornej Porube mala najskôr dve, potom tri a neskôr päť tried. Vyučovalo sa aj poobede. Šikmé lavice neboli veľmi výhodné, lebo sa tam nedalo položiť pero.
Kúrilo sa v kachliach a týždenníci každú prestávku museli nanosiť drevo a zakúriť, aby bolo v triede teplučko. Keď
sa chalani v triede naháňali na naolejovanej čiernej dlážke a spadli, boli vždy špinaví. Ak niektorý žiak neposlúchal, alebo si zabudol úlohu, dostal po ruke paličkou a ak sa palička náhodou zlomila, musel priniesť novú. Cez prestávku sa chodilo na školský dvor, kde boli aj latríny.

V školskom roku 1970/71 sa žiaci presťahovali do novopostavenej budovy školy. Boli tam nové lavice, skrine a krásne čisté podlahy. Bol to luxus a vyzeralo to ako z rozprávky. Deťom sa tam učilo veľmi dobre.

Želanie súčasných žiakov
Dnes je nová škola opäť zrekonštruovaná, má zeleno – žltú fasádu, nové plastové okná, strechu a vykurovanie biomasou. Ako prváci sme sa do školy veľmi tešili, ale začiatky boli ťažké. Časom sme si zvykli, a teraz chodíme do školy radi. Je v nej útulne a teplo. Vyučovanie je fajn. Učitelia sa snažia, aby sme vedeli toho čo najviac. V našej škole sa stále niečo nové deje. Vždy sa veľmi tešíme na koncerty, divadielka, výlety, exkurzie a iné mimoškolské aktivity.  Keď odídeme z tejto školy, prajeme jej, aby bola stále taká pekná, chodilo do nej veľa detí a pani učiteľky boli dobré ako doteraz.

Zdroj: SITA (Noviny stredného Považia)