Prevádzka školy
Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

„Tomu zodpovedá aj výsledok – návrh je nekoncepčný, chaotický a ignoruje väčšinu zásadných problémov nášho vzdelávacieho systému,“ hovorí šéfredaktor časopisu Dobrá škola Vladimír Burjan.
Jedinú indíciu o budúcnosti a smerovaní slovenského školstva, ktorú koaličný dokument vyslal, je spojenie rezortu so stranou SNS. To potvrdilo aj včerajšie vyhlásenie Roberta Fica o deľbe ministerstiev.
Skutočná priorita?
Pred voľbami strany opakovali, že školstvo patrí medzi absolútne priority. Náčrt plánov vznikajúcej koalície o tom nesvedčí. Peter Dráľ z občianskeho združenia Nové školstvo vníma ako zlý signál už len umiestnenie kapitoly školstva v zozname priorít. To, že sa nachádza približne v polovici, podľa neho naznačuje, že nebude patriť medzi najdôležitejšie oblasti záujmu.
„O tom svedčí aj fakt, že školstvo má spoločnú kapitolu s kultúrou a športom a ďalšie dve školské priority sú v kapitole venovanej národnostným menšinám,“ súhlasí Saskia Repčíková z Asociácie súkromných škôl a školských zariadení.
V prioritách chýba akákoľvek zmienka o budúcnosti vedy a výskumu, učiteľoch či vysokých školách.
Nejasná pozvánka
Otázniky vyvoláva aj formulácia, že k tvorbe programového vyhlásenia budú prizvaní zástupcovia pracovníkov školstva. Dokument nespomína, kto by ich mal na rokovaniach zastúpiť a či budú prizvaní aj zástupcovia učiteľov, ktorí sú aktuálne v štrajkovej pohotovosti. Vladimír Crmoman z Iniciatívy slovenských učiteľov považuje za potrebné, aby zástupcovia pedagógov boli na rokovania nielen prizývaní, ale aj vypočutí.
Dohoda prežije ministra
„Na dlhodobej koncepcii, ktorá prežije ministra, sa musia dohodnúť všetky strany na aspoň desať rokov,“ myslí si riaditeľka 1. súkromného gymnázia Mária Smreková.
Rozporuplne vnímajú odborníci podmienenie väčšieho balíku peňazí zásadnými vnútornými zmenami systému. „Všeobecnejšie sa už ani nedá,“ hovorí Burjan.
Za zradné považuje podmienenie financovania školstva nekonkretizovanými zmenami aj Repčíková. Jednou z možných interpretácií môže byť takzvaná racionalizácia školskej siete, ktorú Slovensku odporučili aj experti OECD a slovenského inštitútu INEKO.
Ochrana menšín
S prílevom investícií sa doteraz spájala požiadavka rušenia málotriednych škôl, redukcie prvých tried neštátnych stredných škôl a tlak na zvýšenie počtov žiakov v triedach. „Mám obavy z pokračovania týchto zámerov,“ hovorí Repčíková.
Dve priority z kapitoly Národnostné menšiny predpovedali, aká bude dohoda o delení rezortov. Zmena výučby slovenčiny na menšinových školách, ale najmä vyňatie málotriednych škôl z kvót na jazykovo zmiešanom území potvrdzujú, že obavy o budúcnosť málotriednych škôl má aj Most.
Zdroj: SME