Chybná školská doktrína pre 21. storočie. Alebo prečo záleží na poznatkoch

 

Po niekoľkých desaťročiach premárneného času a predstierania reformných opatrení v školstve a vzdelávaní sme sa konečne dopracovali k tomu, aby sme sa popasovali s obsahom základného vzdelávania a radikálnejšie zmenili vzdelávací program základnej školy.

Podnetom je nielen silnejúce povedomie, že školy už dávno nefungujú tak, ako by mali a mohli. Do hry vstúpila aj covidová pandémia a jej drastický dosah v podobe veľmi okliešteného vzdelávania a následná pomocná ruka cez Plán obnovy a odolnosti SR. Reforma obsahu základného vzdelávania tak dostala zelenú, a tým aj patričné finančné krytie.

Dostali sme šancu a príležitosť napraviť základné vzdelávanie. Určiť mu také ciele, obsah a formy, ktoré ho spravia funkčným, zmysluplným, spravodlivým a prínosným pre deti, pre rodičov a pre nás všetkých ako spoločnosť. Otázka je, ako s touto príležitosťou dokážeme naložiť a v mene akých ideí ju vieme a chceme uchopiť.

Falošná dilema

Zo všetkého najviac sa obávam hlasných, prvoplánových a prostých hesiel, ktorými sa možná reforma základného vzdelávania verejnosti ohlasuje a ktoré vraj majú predstavovať tie vlajkové idey, kam sa máme uberať.

Poznáme to všetci: imperatívom je menej poznatkov a viac zručností. Najmä tých prierezových a univerzálnych, ako je kritické myslenie, riešenie problémov, komunikácia, tvorivosť. Jednoducho toho, čo sa dnes globálne vyhlasuje ako základ moderného vzdelania, totiž „zručnosti pre 21. storočie“.

Tým, že sa posilníme v odpore k prenosu poznatkov smerom k žiakom a povzbudíme vierou v možnosť formovať užitočné zručnosti, sa chceme reformne prepnúť na vzdelávací program, kde bude obsah nahradený metódou, kde poznanie nie je doménou vzdelávania a kde sa vlastne vzdelávanie predostiera ako tréning užitočných a všade uplatniteľných zručností.

Takáto rétorika a predstava o reforme vzdelávania je postavená na nesprávnej, falošnej a zlej dileme: že proti sebe stoja poznatky ako čosi statické, pominuteľné alebo ľahko dostupné, a zručnosti, ktoré majú väčšiu hodnotu, lebo sú praktické, preukázateľné, univerzálnejšie a nadčasové.

Preto zručnosti majú pred poznaním prednosť, sú vzdelávacím favoritom, čas na osvojovanie poznania musí ustúpiť času na tréning tých správnych skills. Vzaté do dôsledkov: poznatky je potrebné zriediť, musia ustúpiť vznešenejším cieľom a výzvam budúcnosti. 

Historické varianty

Tí zbehlejší v pedagogickej histórii vedia, že táto falošná dilema nie je nová a v trochu modifikovaných podobách sa naprieč vyspelým svetom objavuje a vynára už viac ako sto rokov.

Vo vzdelávacích systémoch sa spája s údermi doktrín naturalizmu a individualizmu, ktoré vždy oslabovali ideu spoločného obsahu vzdelávania v prospech romantickej vízie prirodzeného vývinu dieťaťa, jeho individuality, pre ktorú treba šiť vzdelávanie na mieru. Pričom vzdelávacím spojivom pre všetkých sú univerzálne myšlienkové zručnosti, nie spoločné poznatky. 

Na týchto doktrínach vyrástol zlyhávajúci americký pedagogický progresivizmus 30. rokov minulého storočia, sú obsiahnuté v problematickom child-centrizme druhej polovice 20. storočia a nepochybne na nich vyrastá aj nový skill-centrizmus zo začiatku tohto storočia. Ten je ešte okorenený novou ekonomickou ingredienciou – teóriou humánneho kapitálu, ktorá v tých tvorivo a kriticky mysliacich, kooperujúcich a komunikatívnych deťoch vidí najmä budúcu produktívnu pracovnú silu.

Všetky tieto vlny – tak v ideologickej, ako i praktickej podobe – svojím spôsobom vyprázdňovali spoločný obsah vzdelávania, spôsobovali (a vyžadovali) fragmentáciu kurikula, aby v mene prirodzenosti, individuality a univerzálnych zručností nezväzovali vzdelávanie konvenciami tradičného poznatkového kánonu, ktorý je jadrom kultúrnej identity každej spoločnosti a každého z nás. 

Na poznatkoch záleží

O tom, že tieto doktríny nefungujú, sú teoreticky chybné a ich aplikácia spôsobuje ťažkosti a ohrozuje vzdelávacie systémy, existuje obrovské množstvo rôznorodých a zodpovedných štúdií a výskumov. Ak by aj chýbala vôľa či čas zorientovať sa v nich, svojím spôsobom ich reprezentuje vynikajúca knižka emeritného profesora University of Virginia Erica Donalda Hirscha, ktorá má napovedajúci a priliehavý názov Why Knoweldge Matters, s podtitulom Rescuing our children from failed educational theories (Prečo záleží na vedomostiach: Záchrana našich detí pred neúspešnými pedagogickými teóriami).

Myšlienka knihy je nasledujúca: Žiadne univerzálne zručnosti ako kritické myslenie, zručnosť riešenia problémov, tvorivé či kooperatívne myslenie vlastne neexistujú. Neexistujú ako prierezové zručnosti, ktoré by sa dali natrénovať tak, aby boli aplikovateľné kedykoľvek a kdekoľvek, ako akési všeobecné a univerzálne uplatniteľné skills.

Rovnako tak neexistuje ani univerzálna schopnosť čítania s porozumením či univerzálna schopnosť učiť sa (čokoľvek a kedykoľvek). Všetky tieto schopnosti sú spojené s poznatkami a vyrastajú na poznatkoch, sú špecificky zviazané s konkrétnymi poznatkovými doménami a z jednej domény do druhej sú neprenositeľné.

Hirsch sa odvoláva napríklad na súčasné výskumy myslenia a ľudskej kognície reprezentované napríklad v kompendiu The Cambridge Handbook of Expertise and Expert Performance, opakovane a z rôznych hľadísk argumentuje, že zručnosti typu univerzálneho kritického myslenia sú ilúziou a samy osebe sa nedajú ani zmysluplne formovať, sú prázdnym vzdelávacím cieľom a dokonca chybným pojmovým konštruktom.

Na množstve príkladov ukazuje, že schopnosť kritického myslenia alebo podobné „zručnosti pre 21. storočie“ nie sú zručnosťami per se, ale sú poznatkovo špecifické a fungujú samostatne a nezávisle v konkrétnych poznatkových oblastiach. Vo svojej podstate ani nejde o zručnosti. Podstatou kritického myslenia je vlastne expertné myslenie, schopnosť hlbšej myšlienkovej expertízy, čo jasne implikuje, že nie je možné bez špecifického poznania.

Hirsch píše, že ak by školskí politici namiesto termínu skill používali primeranejší pojem expertise, zmenilo by to radikálne pohľad na to, čo a ako formovať vo vzdelávaní. Univerzálni experti na všetko neexistujú (okrem tých dnešných na sociálnych sieťach), za každou expertízou musí stáť solídny poznatkový základ.

Kritické myslenie bez poznatkového základu je nemožné a jeho tréning je bezduchým a bezvýznamným drilom. Formovanie expertného myslenia znamená vytváranie erudície (teda vôbec nie nácvik zručnosti), za ktorou sa ukrýva schopnosť poznatkovo nasýtenej argumentácie a bohatej verbálnej výbavy v konkrétnej oblasti expertízy.

Podobne je to aj so zručnosťou „čítania s porozumením“ a jeho „trénovania“. Porozumenie textu je závislé od poznatkov, ktoré máme vo vzťahu k čítanému textu. Čítanie nemožno odtrhnúť od obsahu, nemožno trénovať porozumenie samo osebe (chronicky známy tréning „hľadania hlavnej myšlienky“). Horší žiaci v „čítaní“ veľmi ľahko predbehnú tých lepších, ak čítajú texty s témou, ktorá im je známa a o ktorej majú bohaté poznatky, bohatšie ako technicky lepší čitatelia. 

Bez poznatkov niet kritického myslenia

Hirsch je dôsledným a sústredeným advokátom jednej ústrednej myšlienky. Skill-centred vzdelávanie je mýtus a pomýlený koncept. To, na čom je potrebné vzdelávanie budovať, je relevantná sústava poznatkov, ktorá reprezentuje zdieľaný obsah kultúry konkrétnej spoločnosti.

Hirsch doslova píše, že v modernej demokracii, bez ohľadu na domácu kultúru, je povinnosťou škôl prenášať zdieľané poznatky zakotvené v štandardizovanom jazyku a reprezentujúce spoločné hodnoty verejnej sféry. „Transmisia spoločných poznatkov je taká prirodzená ako materské mlieko“, je prirodzenejšia ako chybná viera naturalistov v spontánny vývin detí. Ľudským univerzom sú zdieľané poznatky a jazyk, v ktorom sú tieto poznatky vyjadrené. 

Jednoducho povedané: na začiatku vzdelávacej cesty, v rámci základného vzdelávania, tie najlepšie základy vzdelávania vedú cez vybudovanie solídnych a spoločných poznatkov, ktoré tvoria jadro príslušnej kultúry, vyjadrujú jej hodnoty a sú základným predpokladom porozumenia svetu. Sú základom pre rovnosť vo vzdelávaní a aj pre dosahovanie cieľov inkluzívneho vzdelávania. Bez relevantného poznatkového základu niet ani kritického myslenia, ani tvorivosti, ani motivácie k ďalšiemu učeniu.

Vôbec neobstojí skratkovité heslo, že poznatky sú dnes na Googli, len ich treba vedieť nájsť a vyhodnocovať. Hirsch má dobrú odpoveď: Google nie je nástroj rovných príležitostí. Naopak. Odmeňuje len tých, ktorí už vedia, a tak ešte viac zvýrazňuje nerovnosti. Ako peniaze robia peniaze, aj poznatky vedú k získaniu nových poznatkov. Ak ich vo vzdelávaní zrieďujeme, páchame fatálnu chybu.

Keď sa veľká prítulnosť k skill-centrizmu spojí s ideou výraznejšej diverzifikácie základných škôl, už nič stojí v ceste, aby sa školské kurikulum fragmentovalo tak, že zo škôl úplne vymiznú základné socializačné ciele a oslabí sa aj budovanie gramotnosti, ako sa to v mene týchto ideí stalo dávnejšie v USA, v Európe neskôr, napríklad vo Francúzsku alebo Švédsku s veľmi solídnou vzdelávacou tradíciou.

Zrieďovanie poznatkovej bázy vzdelávania, oklieštenie systematického budovania jazyka cez učenie sa poznatkov jasne vymedzených vzdelávacích oblastí ešte viac udržiava priepasť medzi zvýhodnenými a znevýhodnenými žiakmi. Reformy vzdelávania sa tak úplne míňajú svojim deklarovaným zámerom.

Existuje aj iná alternatíva

Slovensko sa nachádza v situácii, keď môže zmeniť alebo reštartovať základné vzdelávanie. Má čo naprávať a musí sa zaoberať aj tým, ako nastaví ciele a obsah vzdelávania na základných školách.

Nie sme jediní, kto v tomto ohľade šomre na encyklopedizmus súčasného obsahu vzdelávania a odsudzuje dôraz na memorovanie. To sú problémy, ktorými reformy vzdelávania zdôvodňuje vlastne celý svet. No skill-centrický koncept „vzdelávania pre 21. storočie“ určite nie je jedinou alternatívou, ako sa s problémom popasovať, ukazuje sa, že je to alternatíva dokonca chybná a riskantná.

Riešením nie je odsúvanie poznatkov do úzadia, odmietanie poznatkových sústav v mene iných vzdelávacích cieľov. Je to práve vytvorenie zdôvodneného a reprezentatívneho poznatkového jadra, ktoré je osvojiteľné všetkými deťmi v istom čase, je zrozumiteľné, ale náročné, ucelené a je poskytované kumulatívne v čase a v usporiadaných sekvenciách.

V Hirschovom podaní a myšlienkovom hnutí je to Core Knowledge Curriculum, ktoré je konkrétnou odpoveďou na zlyhávajúcu progresivistickú tradíciu amerického základného školstva. A rovnako je odpoveďou aj na spochybniteľné premisy atraktívnych historických či súčasných pedagogických teórií.

Na to, aby sa nám reforma vzdelávania podarila, potrebujeme vlastne splniť jednu podmienku: založiť školskú a vzdelávaciu politiku na kritickom myslení (!). Budovať na príťažlivosti veľkých hesiel sa neoplatí.

 

Štítky: obsah základného vzdelávania, kurikulárna reforma, poznatky