Ondek kritizuje časté striedanie ministrov školstva

Za problematické označil to, že ak minister začne svoju prácu a je nútený skončiť z politických príčin, je to zlé tak pre samotný rezort, ako aj pre zamestnancov v školstve, pretože žijú v neistote. Ondek poznamenal, že len počas končiaceho sa školského roka sa na poste ministra školstva vystriedali štyria ľudia, a to Branislav Gröhling (SaS), Eduard Heger (Demokrati), následne Ján Horecký a aktuálny minister Daniel Bútora.

Šéf školských odborárov považuje za potrebné, aby sa situácia ustálila, pretože školstvo potrebuje pokoj a rozvážnych ministrov. Potrebná je podľa neho i budúca optimalizácia. „Nehovorím o reforme, lebo to slovo sa omieľa stále a už začína byť pomaly archaizmom,“ dodal.

Hektický rok
„Školský rok, ktorý sa práve končí, bol veľmi hektický. Na začiatku sme ešte nevedeli, koľko finančných prostriedkov príde do školstva, hoci sľuby politikov pred voľbami boli jasné, a mali to aj v programovom vyhlásení tí, ktorí boli vo vláde. Potom prišla do toho energetická kríza, kde sme museli riešiť, aj zo strany odborov, zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre zamestnancov,“ hodnotí Ondek školský rok 2022/2023.
Dodal, že v tomto smere rokovali s bývalým predsedom vlády i s bývalým ministrom financií. „Nakoniec, po stránke ministerstva školstva, to bolo zvládnuté na základe toho, že dali určité dotazníky, určité veci do škôl tak, aby školy nahlásili, ako sú na tom finančne, čo kvitujeme ako pomoc,“ povedal predseda OZ školstva. Podotkol však, že spočiatku to nebolo pripravené tak, aby bola daná kríza stopercentne zvládnutá. Podľa Ondeka dôsledky pretrvávajú dodnes a poniektoré školy dosiaľ potrebujú financie.

Zvyšovanie platov
Predseda OZ školstva vyzdvihol, že v uplynulom školskom roku sa im podarilo presvedčiť politickú reprezentáciu o potrebe navýšenia financií pre oblasť školstva. Rovnako pripomenul i to, že od 1. januára sa zvýšili platy v školstve, konkrétne nepedagogickým zamestnancom o 7 percent a pedagogickým zamestnancom, odborným zamestnancom, učiteľom vysokých škôl a vedcom o 10 percent. Od 1. septembra sa platy zamestnancov školstve zvyšujú pre nepedagogických zamestnancov o 10 percent a pedagogickým zamestnancom, odborným zamestnancom, učiteľom vysokých škôl a vedcom o 12 percent „Tieto veci sa udiali rokovaniami takto pred rokom,“ povedal Ondek. Rokovaniam predchádzal protest zamestnancov školstva.

Kurikulárna reforma
Za veľmi dôležitú označil predseda OZ školstva aj kurikulárnu reformu. Do tej podľa neho školskí odborári mohli a môžu zasahovať. „Žiaľ, niektoré podnety, ktoré sme mali zdola, a to najmä od našich odborárov, funkcionárov, ktorí sú riaditeľmi, učiteľmi, pedagogickými odbornými zamestnancami, dokonca aj profesormi vysokých škôl, vypočuté neboli,“ vraví Ondek. Dodal, že to vnímajú trochu rozpačito, a aj to bolo dôvodom na vznik petície, keďže nepanovala zhoda v otázke rozdelenia deviatich ročníkov ZŠ na vzdelávacie cykly, a tiež na rozdelenie do vzdelávacích oblastí. „Petícia bola prínosom,“ skonštatoval Ondek, hoci dodal, že ešte nemajú oficiálne vyjadrenie z ministerstva školstva. Jednou z pripomienok, ktoré podľa neho ministerstvo pri spoločných rokovaniach akceptovalo, je, že rezort školstva vyhotoví vzorový školský vzdelávací program.

Ministerstvo školstva schválilo kurikulárnu reformu, zameria sa na samostatné myslenie žiakov
Školskí odborári tiež podľa Ondeka poukázali aj na to, že reforma nie je pripravená po stránke pedagogických a prírodovedeckých fakúlt vysokých škôl, ale ani po stránke pedagogických zamestnancov priamo v školách. „Dodnes kritizujeme to, že celé to má prejsť na všetky základné školy od 1. septembra 2026. Myslíme si, že tento termín je veľmi krátky na overenie toho, čo by malo byť dobré pre výchovu a vzdelávanie našich detí,“ hodnotí Ondek.

Pedagogickí asistenti
Vypuklým problémom je z Ondekovho pohľadu i projekt pedagogických asistentov, ktorý by sa mal skončiť v auguste tohto roka. Podľa predsedu OZ školstva hrozí, že skončením projektu príde o miesto niekoľko stoviek či tisícok zamestnancov. Gröhling: Od septembra 2024 hrozí koniec polovice asistentov učiteľa na školách „Je tu prísľub, že nový projekt je na ceste a mal by začať od septembra, ale požiadavka od riaditeľov škôl je oveľa vyššia ako na 7- či 8-tisíc asistentov, dokonca sa hovorí o čísle 12-tisíc,“ povedal. Myslí si, že to malo byť zvládnuté skôr a nie na poslednú chvíľu.
Výzvou do budúcnosti je podľa Ondeka to, čo prinesú politické strany, ktoré sa budú v septembrových predčasných parlamentných voľbách uchádzať o mandát. Dodal, že odbory si plánujú preštudovať programové priority politických subjektov pre oblasť školstva.
„Chceme vedieť, či to, čo budú politické strany sľubovať vo svojich programoch, aj naplnia. OZ školstva je otvorený diskusii s každou politickou stranou o ich cieľoch a programe tak, aby to nebolo iba na papieri, ale budeme žiadať záruky v prípade, ak budú tieto strany zvolené a budú zostavovať vládu,“ zdôraznil.

Zaistenie ďalších prostriedkov pre školy
Okrem toho bude podľa Ondeka výzvou aj zaistenie ďalších prostriedkov pre školy, napríklad aj v súvislosti s energetickou krízou. Poznamenal, že by bolo dobré pozrieť sa i na financovanie nepedagogických zamestnancov, keďže v prípade navýšenia minimálnej mzdy od 1. januára by ich tarifné platy boli pod minimálnou mzdou. Situáciu je podľa neho potrebné riešiť, a to tak, aby sa platová tabuľka v prvej platovej triede a v prvom tarifnom stupni začínala minimálnou mzdou, a od toho sa percentuálne odvíjali ďalšie platové triedy a stupne. Od politických predstaviteľov tiež plánujú požadovať, aby zvážili presunutie osobných nákladov zamestnancov v materských školách, základných umeleckých školách, školských kluboch detí, školských jedálňach i centrách voľného času, internátoch a jazykových školách, pod prenesený výkon a aby neboli v originálnych kompetenciách. Myslí si, že by to pomohlo zamestnancom aj zamestnávateľom.

Zdroj: Plus jeden deň