Rozviažte nám ruky

Inovácie vládnu svetu.
Minimálne tomu internetovému – po zadaní slova innovation do najpoužívanejšieho vyhľadávača, sa zobrazí približne 210 miliónov odkazov. To je o 22 miliónov webových stránok viac ako pri vyhľadávaní článkov so slovom tradition (tradícia).

Nahradiť staré a nefunkčné niečím novým a moderným chcú aj ľudia pracujúci v slovenskom školstve. Nie všetci si však pod pojmom inovácie predstavujú to isté. Zástupca štátu hovorí o notebookoch pre každého žiaka, podľa zriaďovateľa súkromnej malotriedky je pre budúcnosť žiakov dôležité vzdelávanie o minimalizácii odpadu. Koho vízia je správna?

Notebook do každej lavice!
„Do roku 2014 bude 90 percent žiakov nosiť do školy namiesto učebníc notebooky,“ vyhlásil na konferencii TREND CSR Fórum 2011 štátny tajomník rezortu školstva Jaroslav Ivančo (SDKÚ-DS). Výpočtová technika má byť nápomocná aj učiteľom. Podľa šéfa Ústavu informácií a prognóz školstva Romana Baranoviča prejde v budúcom roku väčšina výkazov, ktoré musia kantori vypĺňať, do elektronickej podoby. „Možno zaniknú aj triedne knihy,“ rozviedol úvahu o digitalizácii školstva R. Baranovič.

Zámer pomôcť žiakom čo najskôr sa zžiť s výpočtovou technikou by ocenila aj Európska komisia. Tá už pred dvomi rokmi varovala, že v EÚ bude na začiatku tejto dekády chýbať približne 30-tisíc IT špecialistov. Dopyt na Slovensku pôsobiacich firiem po „ítečkároch“ predstavoval na portáli Profesia.sk tento týždeň bezmála tisícku voľných pracovných miest. No ak by sa nemalo slovenské školstvo orientovať len podľa dopytu firiem a počúvalo by hlas pospolitého ľudu, zistilo by, že žiadané sú aj staré, nemoderne znejúce profesie. Zohnať šikovného murára je aj v časoch doznievajúcej krízy neľahké a kto potrebuje opraviť plynový kotol, môže si rovno najať detektívnu službu. Ak by sa niekomu zdala situácia málo komplikovaná: mladí Slováci, z ktorých čoraz viac pokračuje zo strednej na vysokú školu, akoby si dopyt na pracovnom trhu ani nevšímali.
Počet poslucháčov študujúcich spoločenské vedy sa od pádu komunistického režimu zdvojnásobil na súčasných približne 60-tisíc. Študentov prírodných vied, kam patria aj matematické, informatické, či fyzikálne vedy, je o polovicu menej.

No keďže sa množina povolaní, pri ktorých sa nevyužíva moderná výpočtová technika, naďalej zužuje, orientáciu súčasného vedenia rezortu školstva na IT možno považovať za správnu. Takmer ako pri všetkom, aj v tomto prípade neradno obísť otázku miery. A peňazí.

Klikajú, no nerozumejú.
V poslednom medzinárodnom testovaní čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti pätnásťročných žiakov sa na prvých troch priečkach umiestnili krajiny, ktorých názvy sú samy osebe synonymom informačných technológií: Čína, Južná Kórea a Fínsko. Vplyvu používania počítačov na výsledky v testovaní sa venovali už pred siedmimi rokmi aj Thomas Fuchs a Ludger Wössmann z nemeckého IFO inštitútu. Podľa ich zistení žiaci, ktorí v škole počítač takmer nepoužívajú, dosahujú mierne slabšie výsledky v matematike než žiaci, ktorí sa v škole dostanú k počítaču párkrát do mesiaca. Na druhej strane, žiaci, ktorí pracujú v škole s počítačom niekoľkokrát do týždňa, sú štatisticky významne slabší v matematike aj v čítaní než druhá menovaná skupina žiakov. Neobmedzený prístup k počítaču doma má podľa T. Fuchsa a L. Wössmanna dokonca negatívny dosah na výsledky detí v matematike aj v čítaní.
Ak to teda šéfovia slovenského školstva myslia s nahradením učebníc počítačmi vážne, mali by byť opatrní. Používanie klávesových skratiek a dobrá orientácia na webe sa žiakom v praktickom živote môže zísť. No digitálne tabule a videá namiesto statických obrázkov na papieri nemusia nevyhnutne znamenať zlepšenie v činnostiach, v ktorých slovenskí žiaci zaostávajú – v čítaní s porozumením či vo vyvodzovaní záverov podložených faktmi.

Menej riadiť.
Viac než počítač do každej lavice žiadajú ľudia zo škôl i firiem inováciu vzdelávacieho obsahu. Mnohí učitelia zo základných škôl hovoria, že pomer medzi štátom predpísaným učivom a školou vybranými predmetmi (dnes približne 70 : 30) by sa mal výraznejšie upraviť v prospech druhej skupiny. Ministerstvo školstva im chce vyjsť v ústrety a pripravuje novú koncepciu vzdelávania v materských, základných a stredných školách. „Jej cieľom bude okrem iného zvýšiť autonómiu škôl v rozhodovaní o obsahu vzdelávania a posilniť počet hodín v rámci školského vzdelávacieho programu,“ odpísalo TRENDU tlačové oddelenie rezortu školstva. Zmien by sa mal dočkať aj štátny vzdelávací program, v rámci ktorého štát určí len celkový počet hodín jednotlivých vzdelávacích oblastí a v rámci nich jednotlivých vyučovacích predmetov.
Ak však doteraz rodičia nepostrehli rozdiel medzi tým, čo učí škola na príkaz štátu a čo z vlastnej vôle, je to aj kvôli platnému školskému zákonu. Ten hovorí, že školský vzdelávací program, ktorý si zriaďovateľ školy môže vyžiadať na schválenie, musí byť v súlade s princípmi a cieľmi štátneho vzdelávacieho programu. „O zmene zatiaľ ministerstvo neuvažuje,“ odkazuje rezort školám.

Kým sa rozhýbu.
O čosi menej paternalistický je štát na poli stredného školstva. Teda práve tam, kde sa žiada najviac inovácie, keďže z odborných škôl by mali vychádzať absolventi pripravení pre pracovný trh. A ten sa neustále mení.
Zákonom o odbornom vzdelávaní ešte bývalé vedenie ministerstva školstva vytvorilo firmám priestor, aby samy ovplyvňovali, čo sa má na školách učiť a koľko absolventov jednotlivých odborov trh skutočne potrebuje.
Od začiatku vlaňajška začali jednotlivé profesijné organizácie zakladať sektorové rady, ktoré by mali štátu pomáhať pri tvorbe kvalifikačných štandardov.
Podľa ministerstva ich do dnešného dňa vzniklo trinásť, no na konkretizáciu výsledkov vzájomnej spolupráce je podľa tlačového oddelenia rezortu ešte priskoro. „V súčasnosti sa zástupcovia stavovských organizácií podieľajú na tvorbe Analýzy sústavy odborov vzdelávania stredných odborných škôl, ktorá bude podkladom pre zjednodušenie sústavy odborov vzdelávania stredných odborných škôl,“ tvrdí ministerstvo.

Lenže niektoré firmy nechcú čakať, kým sa sektorové rady rozhýbu. Dobrým príkladom je Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorého zákazníci sa sťažujú na nedostatok údržbárov plynových kotlov. Hoci servis kotlov nepatrí do biznisu SPP, spoločnosť si povedala, že urobí niečo viac pre spokojnosť svojich klientov. V spolupráci s tromi odbornými školami v Trnavskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji vytvorila nový odbor „technik energetických zariadení budov“, ktorý by malo v tomto roku absolvovať prvých 60 žiakov. Plynári projekt financovali cez vlastný neinvestičný EkoFond. Školy okrem absolventov uplatniteľných na trhu vďaka projektu získali nové dielne odborného výcviku. Náklady na jednu dielňu odhadla Eva Guliková, správkyňa EkoFondu, na 300-tisíc eur. „Od štátu sme na tento projekt okrem metodickej podpory nedostali nič,“ tvrdí E. Guliková.

Viac slobody!
Slovenské školy, ktoré už skôr zistili, že štát nemá peňazí ani nápadov nazvyš, sa s firmami učia postupne spolupracovať. Podľa prieskumu TRENDU až v 96 prípadoch zo sto iniciuje túto spoluprácu škola. Hoci reálne číslo bude pravdepodobne o čosi nižšie, je zrejmé, že niektoré školy nesedia so založenými rukami. Podľa kvalifikovaného odhadu realizátorov prieskumu prišlo od firiem v roku 2010 do základných a stredných škôl 1,9 milióna eur.

Školy majú záujem najmä o metodickú podporu. Či už sa do nových projektov pustia samy, či s privátnym sektorom, prekážkou často býva ministerstvo. „Pokiaľ sa inovuje vo fáze pokusného overovania, všetko je dovolené. Keď sa overovanie skončí, prichádza na rad jedna kontrola za druhou a prispôsobovanie sa štátu,“
hovorí Jolana Laznibatová, riaditeľka bratislavskej štátnej Školy pre mimoriadne nadané deti. Podľa Daniela Bútoru, manažéra súkromnej cirkevnej školy Narnia, v slovenskom školstve ešte nenastal skutočný november 1989. Pánom vzdelávania je úradník s pečiatkou. „Keď sme zakladali školu, skoro sme nedostali štátny súhlas, lebo v papieroch bolo uvedené, že v triede je pec na drevo,“ spomína na vznik environmentálnej jednotriedky v Zaježovej Juraj Hipš z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. Obmäkčiť úradníka sa podarilo, až keď sa sám prišiel presvedčiť, že inak ako drevom sa na lazoch kúriť nedá.
Horšie dopadla známa J. Hipša, ktorá chcela pred materskou školou vybudovať jazierko. Po roku projektovania a zháňania sponzorov jej nápad zatrhli hygienici. „Základ je nevšímať si prekážky, ktoré štát kladie pod nohy, keď chcete učiť inak. V opačnom prípade skolabujete,“ myslí si J. Hipš. A dodáva, že sa desí predstavy, ak by mal štát riadiť inovácie centrálne.

Všetci oslovení sa zhodujú, že slovenské školy potrebujú výrazne viac slobody v tom, čo a ako učiť. A zodpovednosť za sledovanie práce školy preniesť z úradníkov na rodičov.
„Sme na dobrej ceste, len to trvá akosi dlho,“ myslí si J. Hipš. Asi nie náhodou počet odkazov po zadaní slovenského slova tradícia štvornásobne prevyšuje stránky, na ktorých sa píše o inováciách.

Zdroj: SITA (Trend)