Rozvíjanie kompetencií žiaka v praktickej činnosti učiteľa

Vzrastá jeho úloha starostlivého sprievodcu, usmerňovateľa (facilitátora) osobnej a sociálnej výchovy žiakov.

Pre upevňovanie a rozvíjanie kompetencií potrebujú žiaci veľa praktických príležitostí, prepojenie s vyučovaním, ale aj so životom. Aby sme napomáhali napredovaniu v tejto oblasti, môžeme použiť model postupnosti zväčšovania kompetencií prostredníctvom ich aplikovania. Musí ísť o také situácie, v ktorých sa životné zručnosti môžu žiaci učiť, nacvičovať, zdokonaľovať a dôkladne porozumieť ich dôvodom používania.

Niektoré situácie vieme vytvoriť a riadiť, iné situácie len spätne reflektovať, a tak prehĺbiť učenie sa z danej situácie. Reflexia, sebareflexia a ocenenie by nemali chýbať v závere každej aktivity.

Pri sledovaní pokroku v rozvíjaní kompetencií sledujeme tieto prejavy:

• adekvátnosť použitia kompetencií – žiak vie odhadnúť, akú zručnosť daná situácia vyžaduje a ako primerane ju použije,
   
• všestrannosť použitia – či ich žiak vie použiť iba so svojimi rovesníkmi len v pripravenej situácii (napr. hra) alebo aj v reálnom živote, v rôznych situáciách aj mimo školy,
   
• osvojenie (interiorizácia) – do akej miery sa určitá kompetencia stala integrálnou súčasťou žiakovej osobnosti, či ju spontánne používa.

Aby sa naplnili tieto kritéria, žiaci potrebujú časté situácie učenia:

• pripravené – situácie, ktoré niekto pripravil, dal inštrukcie, riadil ich priebeh; keď by niekto potreboval pomoc, je v prostredí, ktoré je na to pripravené a je ochotné učiaceho sa podporiť,
   
• prirodzené – tie, ktoré vznikajú spontánne zhodou okolnosti a dajú sa využiť pre sociálne učenie,
   
• v reálnom prostredí – všetky pripravené alebo prirodzené situácie odohrávajúce sa v reálnom živote bez dohľadu učiteľov; ide o situácie z bežného života – doma, na ulici, v škole, v záujmových krúžkoch...

V tejto postupnosti ich aj spravidla realizujeme a kombinujeme. Vývoj môžeme sledovať aj prostredníctvom pozorovacích hárkov, do ktorých si môžeme zapisovať výskyt žiaducich prejavov správania za určitý časový úsek a pri určitej aktivite u jednotlivcov či skupiny (alebo môže byť pozorovateľ v každej skupine), napríklad pri skupinovej práci.

Vybrané z publikácie Sprievodca triedneho učiteľa.