Ako komunikovať s rodičmi - postoje rodičov k problémom v učení

Ak sa rodičia doteraz nestretli s termínom poruchy učenia a pozornosti, môžu mať skreslené alebo nereálne názory a postoje k problémom svojich detí.

- Rodič môže považovať dieťa za hlúpe, neschopné. Niekedy si myslí, že je zaostalé, hanbí sa zaň, znevažuje ho a podceňuje, čím vplýva na jeho nízke sebavedomie.
- Rodič môže považovať svoje dieťa za lenivé. Myslí si, že sa mu nechce učiť, začne vyvíjať na dieťa neprimeraný tlak v súvislosti s domácou prípravou a u dieťaťa sa vplyvom preťaženia a vyčerpania môžu rozvinúť neurotické príznaky.
- Rodič sa môže cítiť bezradný, sklamaný alebo vyčerpaný, prežíva neistotu, dieťaťu sa nadmerne venuje, nevidí žiadne výsledky, nerozumie, prečo je to tak, často rezignuje, školu začne vnímať ako zdroj problémov a buduje negatívny postoj ku škole aj u dieťaťa.
- Rodič môže podceňovať, bagatelizovať alebo aj popierať problémy dieťaťa, považuje ich za prechodné, myslí si, že sa sami upravia a nevenuje sa dieťaťu.
- Rodič zaujme nadmerne ochranársky postoj voči dieťaťu, ľutuje ho a nechce ho zaťažovať, stresovať, snaží sa dieťaťu zabezpečiť v škole len úľavy.
- Rodič môže považovať zlyhania dieťaťa za svoje vlastné zlyhanie ako rodiča, kritiku dieťaťa berie na seba a v rámci obrany vlastnej dôstojnosti môže začať obviňovať učiteľa za to, že dieťa v škole zlyháva.

Postoje ľudí sa menia veľmi ťažko, trvá to dlhšiu dobu a vyžaduje zvýšené úsilie a trpezlivosť. Prvým krokom je poskytnutie dostatku informácií o poruchách učenia a pozornosti, aby rodič pochopil, že problémy dieťaťa nezavinil on, ani dieťa, ani učiteľ.

Ponúknite rodičovi odbornú pomoc v psychologickej poradni, kde mu odborníci vysvetlia podstatu poruchy, jej príčiny, prognózu, možnosti pomoci, vysvetlia individuálne zvláštnosti dieťaťa, jeho silné a slabé stránky a budú ho viesť k akceptácii dieťaťa aj s jeho problémami.

Otázka je vybraná z publikácie Vzdelávanie detí s poruchami učenia a pozornosti.