Cestou k výberu povolania nemôže byť vreckové, tvrdí Sopko

Uviedol to v súvislosti s tým, že ministerstvo školstva pripravilo zoznam študijných a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce. Žiakom, ktorí sa rozhodnú pre štúdium takýchto študijných a učebných odborov, budú zo štátneho rozpočtu poskytovať motivačné štipendium. Agentúru SITA o stanovisku Sopka informoval Dano Mitas z komunikačného odboru OĽaNO-NOVA. 
Ministerstvo školstva zverejnilo dva zoznamy. Prvým je zoznam študijných a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a druhý s odbormi, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce. Zoznamy budú okrem motivačných štipendií pre žiakov zohľadňovať aj pri normatívnom príspevku. Školy na žiakov v odboroch s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce dostanú zvýšený normatívny príspevok o 10 percent. Na žiakov v odboroch nad rozsah potrieb trhu práce bude normatív o 10 percent nižší. 
"Považujem takéto riešenie za prvoplánové a v mnohom nesprávne. Voľba odboru stredoškolského štúdia totiž nemá byť motivovaná vidinou ľahko získaného vreckového,“ tvrdí člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Sopko s tým, že takto použité peniaze považuje za doslova vyhodené. Ako uviedol, štát nimi upláca často dezorientovaných mladých ľudí, aby čo najskôr dosiahol v štatistikách čísla, ktoré dosiahnuť chce. "A ktovie, či ich vôbec dosiahneme, pretože trh práce sa vyvíja a dopyt o štyri roky, keď budú súčasní deviataci končiť strednú školu, môže mať inú štruktúru, ako má dnes. Nehovoriac o tom, že opatrenie prichádza v čase, keď je väčšina tohtoročných deviatakov už rozhodnutá, na ktoré odbory sa chce hlásiť, takže fungovať začne až o rok," dodal Sopko. 
Poslancovi v opatrení chýba uvedomenie si, že stredná škola je cestou k povolaniu žiaka. "Oveľa lepšou investíciou, ktoré za hnutie OĽANO-NOVA navrhujem, bude zavedenie kariérneho poradenstva, respektíve kariérnej výchovy už v základných školách," povedal Sopko s tým, že deti by si mali progresívne odbory vyberať preto, lebo o ne majú záujem. Skúsenosti zo zahraničia podľa neho potvrdzujú pozitívny ekonomický dopad kariérneho vzdelávania - od klasického školského poradenstva cez zapojenie zamestnávateľov, podporu pracovných skúseností až po výučbu k podnikaniu. "Pochopenie prepojenia študijných cieľov s neskorším kariérnym uplatnením mladých ľudí motivuje k učeniu,“ uzavrel Sopko.

Zdroj: Spravodajstvo SITA