Neverbálna komunikácia učiteľa so žiakmi

22.09.2011
Škola a rodina

Komunikácia je odovzdávanie, výmena informácií, názorov, postojov, predstáv, pocitov, nálad atď. Je to široká, rozmanitá a dôležitá činnosť, aktivita, ktorú často podceňujeme, neuvedomujúc si, čo slova dokážu.

Komunikácia je základným pracovným nástrojom pedagóga. Prostredníctvom komunikácie (verbálnej aj neverbálnej) vo výchovno-vyučovacom procese učiteľ:

  1. mapuje, analyzuje, diagnostikuje klímu v triede, vzťahy medzi žiakmi, ich motiváciu a záujem,

  2. ovplyvňuje, informuje, vzdeláva, intervenuje, oboznamuje žiakov a študentov s určitým cieľom, zámerom,
     
  3. cez spätnú väzbu zisťuje dosah svojej činnosti, pôsobenia vo výchove a vzdelávaní.

 

Ak je komunikácia fenoménom, ktorý vytvára, podmieňuje aj ruší vzťahy medzi ľuďmi v akomkoľvek veku a postavení, je dobré poznať jednotlivé zložky a formy komunikácie. Veľmi dôležitou zložkou komunikácie je mimoslovná komunikácia, t. j. všetko, čo je sprostredkované nie slovným obsahom. Človek získava minimálne 70 % informácií práve z mimoslovnej komunikácie.

Do neverbálnej – mimoslovnej komunikácie zahŕňame tieto formy prenosu rôznych informácií, ktoré človek odovzdáva a prijíma v rámci medziľudskej komunikácie:

  • pohľadom – Už po prvom pohľade učiteľ/vychovávateľ odhaduje, aká je atmosféra v triede, v skupine deti, či sa niečo zmenilo, je niečo zvláštne, stalo sa niečo alebo je stabilná, pokojná, nezmenená situácia. Žiaci citlivo vnímajú, ako často sa pedagóg díva na nich a ako často na iných žiakov. Z objemu a častosti pohľadov sa dá usúdiť miera sympatií. Téma preberaného učiva aj jej podanie, zaujatie pri výklade ovplyvňuje pohľady žiakov, ako upäto pozorujú výklad učiteľa, jeho rozprávanie.
     
  • výrazom tváre a jej mimikou – Učiteľ postrehne v mimike žiakov také momenty, ako sú pripravenosť na vyučovanie, záujem o výučbu, vzdor, pocit krivdy, ale aj únavu, apatiu a pod.
     
  • pohybmi tela – kinezika – Aj pedagógov žiaci pozorujú, odhadujú, v akej sú nálade, ako sa pohybujú po triede. Už pri prvom kontakte (vstupe do triedy) dáva učiteľ informácie, ktoré žiaci veľmi pozorujú a podľa ktorých hodnotia, čo sa bude diať, ako sa to dnes asi skonči.
     
  • fyzickými postojmi – posturológia – Z postojov a polôh, ktoré vytvárajú žiaci, si možno vytvoriť obraz o ich vzájomných vzťahoch aj o sociometrickom rozložení skupín a podskupín v triede.
     
  • gestami
     
  • dotykom – haptika – V mladšom školskom veku je vhodné podporiť a pochváliť dieťa pohladením, starší žiaci už takýto kontakt pociťujú negatívne.
     
  • vzájomným približovaním a oddialením – proxemika – Pre žiaka býva často nepríjemná tesná blízkosť pedagóga, či už pri písaní, alebo odpovedi. Nie je vhodné tento nepokoj predlžovať.
     
  • úpravou zovňajšku – Pedagóg býva vzorom pre mnohých mladých ľudí, ktorí často pozorujú a hodnotia aj túto jeho stránku neverbálnej komunikácie.
     
  • paralingvistickými prejavmi reči

 

Všetky formy neverbálnej komunikácie majú dopĺňať pôsobenie pedagóga v jeho činnosti, aktivitách, v jeho role. Podmienkou profesionálneho prístupu učiteľa je poznanie, postrehnutie možno malých nedostatkov, ktoré si ani neuvedomujeme.

Vybrané z publikácie Sprievodca triedneho učiteľa.
 

 

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte