Potrebujete pomoc logopéda?

Prečo má dnes toľko detí problém s rečou?

Odpoveď nie je jednoznačná ani dokázaná, môžeme uviesť iba vlastnú úvahu. Dojem, že dnes potrebuje logopéda omnoho viac detí ako kedysi, môže vytvárať nasledovné: Rodičia sú informovanejší, majú lepší prístup k informáciám a sami vyhľadávajú logopedickú starostlivosť. Vedecké poznatky z posledných desaťročí umožňujú lepšie vyhľadať a odlíšiť tieto deti, a to v skoršom veku. Dnešná doba vyžaduje od detí, ale i dospelých odlišný spôsob práce s pozornosťou. Pracujeme v prostredí s mnohými podnetmi a potrebujeme sa sústrediť inak. Deti sú od útleho veku vystavované vplyvom, ktoré sústredenosť roztriešťujú, čo sa odráža aj na spôsobe, akým sa rozvíja reč. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, používa odlišné pravidlá sociálnej komunikácie ako kedysi. Deti netrávia toľko času s dospelými v práci či s inými staršími i mladšími deťmi, ale prevažne len s jedným dospelým alebo len s rovesníkmi. To im uberá príležitosť učiť sa reč prirodzene odpozorovaním z rozhovorov dospelých a starších detí. Čiastočne sa mení aj spôsob hry detí. Na trhu sú hračky, rozprávky a interaktívne CD-čká, ktoré sľubujú, že rozvíjajú reč dieťaťa. Hračky a rozprávky však neučia deti rozprávať. Rozprávanie učí deti rozprávať. Rozprávka či hovoriaca hračka neodpovedá (alebo odpovedá vždy rovnako), nežiada od vás hovoriť, neopraví vás. Ak sa hráte s elektronickou hračkou, hovoríte menej. A to, koľko a ako hovoríte počas hry (alebo bežnej rutiny) s dieťaťom, je pre vývin reči zásadné. V neposlednom rade môže byť faktorom aj rozvinutá zdravotná starostlivosť – predpôrodná, aj starostlivosť o rizikových a predčasne narodených novorodencov. Určitú časť logopedickej klientely tvoria predčasne narodené deti a deti s vývinovými syndrómami. Keďže toto percento detí vďaka lepšej lekárskej starostlivosti vlastne stúpa, stúpa aj počet detí v logopedických ambulanciách.

Ako často sa vyskytujú poruchy reči u detí?

Za najčastejší druh porúch reči sa považuje narušenie zvukovej roviny reči, známe aj ako dyslália, fonologická alebo artikulačná porucha, nesprávna alebo chybná výslovnosť. Niektorí autori uvádzajú až 60 % výskyt okolo štvrtého roku života a 40 % na začiatku školskej dochádzky, častejšie u chlapcov, zhruba v pomere 3 : 2. Detí, ktorých vývin reči je aj v školskom veku stále narušený, je medzi žiakmi 3 – 10 %. Špecificky narušený vývin reči (alebo aj vývinová dysfázia, pozri kap. 6.7) sa vyskytuje u 5,4 % detí, a to troj- až štvornásobne častejšie u chlapcov ako u dievčat. Ľudia so zajakavosťou tvoria zhruba 1 % populácie, poruchy hlasu u detí v predškolskom veku 5 – 7 %, v školskom veku 6 – 23 %, brblavosť 0,05 – 1,5 %, špecifické poruchy učenia 5 – 15 %.

Zdroj: raabe.sk