Rečnícka príprava

Zvukovú stránku rečníckeho prejavu výrazne ovplyvňuje stupeň rečníkovej prípravy.

Z hľadiska prípravy na prejav rozlišujeme reč:
• nepripravenú, improvizovanú,
• poloimprovizovanú, pripravenú heslovite, v náčrte, v konspekte, krátko pred rečníckym vystúpením,
• pripravenú starostlivo, v dlhšom časovom predstihu, s textom písomne zoštylizovaným, čiastočne osvojená pamäťou a pripravená i zo stránky prednesu.

Improvizovaná reč je najčastejšia tam, kde treba zaujať rýchle stanovisko s prípadným rizikom povrchnosti, nedomyslenosti, občas bez uvedomenia si dôsledkov vypovedaného. Takéto prejavy sú obyčajne chudobné na taktiku a stratégiu, na psychologické zhodnotenie situácie, na pochopenie partnera. Nebývajú na výške ani zo štylistickej a kompozičnej stránky. Takýmito bývajú obyčajne diskusné príspevky, ktorými sa rýchlo reaguje na niektoré časti prednášky, referátu a pod.

Narýchlo pripravené reči sú obsahovo a kompozične bohatšie, aj ich prednes je lepší a presvedčivejší (pripomienky, doplnky, ale aj obsažnejšie diskusné príspevky). Starostlivo pripravené reči sú tak pripravené, že sa v nich môže naplno rozvinúť rétorická teória a prax.

Fázy rečníckej prípravy

V príprave rečníckeho textu už staroveká rétorika rozlišovala niekoľko fáz:

Invencia (inventio) - prípravná fáza, ktorá pozostáva z hľadania a objavovania vhodnej témy v prípade, že nie je daná. Tu získava rečník inšpiráciu, nachádza motív, pochopí problém, zistí vzťahy, fixuje ciele, zbiera poklady, materiál a informácie.

Dispozícia (dispositio) je druhá fáza, v ktorej si rečník utrieďuje nazbieraný materiál, myšlienky, argumenty, určuje si rozsah, šírku i kompozíciu; táto fáza predpokladá už viac - menej presnú predstavu o texte a definitívne sa stanoví cieľ reči.

Elokúcia (elocutio), tretia fáza, ktorá zahŕňa práce na štylizácii písomnej podoby textu; rečníkovi je už jasné, o aký žáner ide; v čistopise alebo v koncepte si vypracuje hlavné jadro reči naraz s úvodom a záverom; reči dá definitívny titul a urobí si z nej výťah, konspekt alebo osnovu; v osvojovaní si reči, čo je štvrtou fázou, študuje text reči, osvojuje si jej znenie, a to tak, že si ju nahlas prečíta, usiluje sa nájsť vhodnú intonačnú štruktúru, vhodné ladenie, gestá a podania.

Podstatou tejto prípravy je vlastne psychologická príprava, čiže adaptácia na konkrétnu situáciu.

Do prípravy zahrňujeme kontrolu prostredia, zistenie údajov o poslucháčoch, revíziu textu a kontrolu vonkajšieho ustrojenia prednášateľa, kontrolu rekvizít, informáciu o programe (poradie vystupujúcich), časový plán.

Viacej sa dočítate v našej publikácii Veľká kniha rétoriky pre riaditeľov škôl.

Výber z článku Zvuková stránka rečníckych prejavov.