Šikana v školskom prostredí

Vzniká všade tam, kde vznikajú spoločenské vzťahy a konflikty. Je výsledkom pôsobenia vonkajších a vnútorných vplyvov prostredia na deti a tie následne ovplyvňujú ich správanie a konanie. Problematika šikany v školskom prostredí je v súčasnej spoločnosti frekventovaným pojmom. Zahŕňa pojem agresie, agresivity, rozoberá profil hlavných aktérov šikany – agresora a obete. Podstatnou a dôležitou v tejto oblasti je včasná informovanosť všetkých zúčastnených.
Šikanou ako spoločenským fenoménom, jej formami, znakmi a štádiami sa zaoberajú mnohí autori. Napríklad Říčan a Janošová definujú pojem šikany takto: „Šikana je ubližovanie niekomu, kto sa nemôže alebo nevie brániť“ (Říčan – Janošová, 2010, s. 21). Šikana je zámerné ubližovanie medzi osobami, ktoré majú rovnaké, alebo aj rozdielne spoločenské postavenie. Teda v školskom prostredí je to šikana medzi dieťatom a dieťatom, ďalej ubližovanie dieťaťu učiteľom, ale aj ubližovanie učiteľovi od dieťaťa, respektíve rodiča.
Ako rozpoznať šikanu?
Najčastejšia forma šikany vyskytujúca sa v školskom prostredí je forma priama, no vyskytuje sa aj forma nepriama.

Priama forma šikany
Táto forma je zväčša neprehliadnuteľná. Charakteristické je pre ňu spôsobovanie bolesti napríklad bitkou, čiže telesnou manipuláciou, ktorá je pre obeť ponižujúca. Uskutočňuje sa tiež poškodzovaním osobných vecí a slovnými napadnutiami, ako sú posmech nadávky, urážky adresované obeti a jej rodine. Priamo šikanovaná obeť môže byť aj takzvane zotročovaná, čo v praxi znamená donútená vykonávať niečo, čo je pre ňu samotnú ponižujúce a urážajúce. Ide napríklad o drobné krádeže pre agresora.
Medzi hlavné znaky priamej šikany môžeme zaradiť hrubé a posmešné nadávky a žarty na účet obete, priama kritika zväčša pohŕdavým tónom hlasu, dieťa – obeť je vždy ponímaná ako slabšia a pod tlakom iných detí sa musí vždy podriadiť.

Nepriama forma šikany
Je ďalšou pomerne často sa vyskytovanou formou šikany. Podľa Říčana a Janošovej je pre ňu typická sociálna izolácia dieťaťa zo skupiny iných detí. Často sa k nej uchyľujú hlavne dievčatá. Hlavnými znakmi nepriamej šikany sú napríklad tieto znaky: dieťa javí zvýšené známky ostražitosti, vyhľadáva neustálu blízkosť učiteľa, dieťa často plače, je ustrašené, odmieta vykonávať pohybové aktivity, nechce chodiť do školského zariadenia, prejavujú sa u neho známky rannej nevoľnosti.
Znaky, ktoré sa javia ako priame, či nepriame svedčia o tom, že situácia vyžaduje neodkladné riešenie a je pre učiteľa, či rodiča prvoradou. Riešiteľom týchto situácii by mali byť jasné skutočnosti, ktoré radia jav šikany v školskom prostredí do oblasti, ktorú tvoria poruchy správania vlastniace agresívnu povahu.

Čo môžeme považovať za agresívne správanie
Agresívnym správaním sa človek odlišuje od iných ľudí v rôznych sociálnych prostrediach, no napriek tomuto konštatovaniu je možné začleniť agresívne správanie na vlastné miesto, stupeň, prekonaním ktorého sa dieťa, jedinec dostáva na inú vývinovú úroveň. Agresívne správanie je ponímané ako základná zložka činnosti ľudí, ktorá je vykresľovaná ako správanie za istým účelom. Veľmi často tvorí jednotu s agresiou, kde základom je zámerné ubližovanie, čiže šikana.
V praxi je pomerne známy aj pojem inštrumentálna agresia, čo znamená cieľavedome zamerané správanie, ktoré dieťa využíva pri dosahovaní vlastných zámerov. V súčasnom období sa čoraz viac hovorí o agresívnom správaní u detí nižších vekových kategórií.

Zdroj: Ladislav Lovaš: Agresia a násilie, 2010

Zdroj: eduworld.sk