Marta Hlavatá: „Niekedy deti ovplyvní aj to, či sa pani kuchárky usmejú.“

Pani Marta Hlavatá je v školskom stravovaní aktívna už 46 rokov, je členkou Celoslovenskej sekcie školského stravovania pri MŠVVaŠ SR a určite ste ju mali možnosť stretnúť na rôznych prednáškach, ktoré organizovalo najmä ministerstvo školstva. Pre náš časopis Škola a stravovanie píše už 5 rokov, od jeho samotných začiatkov. V súčasnosti nie je len autorkou článkov, ale i lektorkou celého časopisu.

1. Aký je stav v školských jedálňach na Slovensku? Deti sa často sťažujú, že im jedlo v škole nechutí. Sme na tom naozaj tak zle?

Ťažko vyhoviete každému. Materiálno-spotrebné normy a receptúry v školskom stravovaní aktualizujeme každý rok tak, aby podliehali najaktuálnejším možnostiam. Máme spokojných i nespokojných stravníkov, prípadne ich rodičov. Záleží to aj od toho, či má dieťa správne stravovacie návyky z rodiny, napr. či deti učia konzumovať zeleninu, ovocie a pod. Ťažko mi na túto otázku odpovedať, či sú sťažnosti oprávnené, alebo nie. Veľa detí je veľmi spokojných a chodia na dupľu alebo zjedia všetko bez problémov. Taktiež záleží od kuchárok. Dve kuchárky urobia vždy to isté jedlo trochu inak. Niekedy deti ovplyvní aj to, či sa na ne pani kuchárky usmejú. Alebo nechcú jesť, lebo si jedlo nemôžu vybrať.

2. Keby ste mali navrhnúť optimálny vek, aby si dieťa začalo vyberať jedlo, aký by to bol?

Najlepšie by to asi bolo od druhého stupňa, 10 – 11-ročné deti vedia posúdiť, čo chcú jesť. My v školskom stravovaní musíme a chceme zabezpečovať dostatok živín, ktoré má dieťa dostať, aby mohlo rásť alebo jeho organizmus sa mohol stravne vyvíjať.

3. Majú školské jedálne možnosť formovať správne stravovacie návyky už od malička?

Určite. Už len tým, že dieťa príde na obed a má kompletné jedlo, ho formuje. Navyše materské školy zabezpečujú až  60 % podielu stravy, keďže začínajú so stravovaním už doobeda. Deti sa môžu učiť aj o význame mlieka alebo vyskúšajú rôzne druhy výborných nátierok. Na škole stravovacie návyky podporujeme, ale mali by prísť z domu. Ak dieťa od malička neučíme jesť zeleninu, ťažko sa vytvára tento návyk až v škole alebo škôlke. Deťom treba vysvetľovať, prečo je zelenina prospešná, a to je v kompetencii tak rodičov, ako aj pedagogického dozoru alebo vedenia školskej jedálne.

4. Ako sa osvedčili zmeny v materiálno-spotrebných normách a receptúrach z minulého roku?

Myslím si, že vedúce ich privítali a prijali veľmi pozitívne a keď vidím, že vždy sa doplní nový druh jedál, určite nie všetky naraz, vidíme, ktoré sa uchytili, ktoré nie. Tento rok sme ich  opäť aktualizovali a prispôsobili súčasnej situácii. Snažíme sa nekoreniť a nepoužívať dochucovadlá a menej soliť. Každá aktualizácia je zameraná na istý okruh. Tento rok to bolo jedlo očami detí. Naše normy a receptúry sú kvalitne vypracované. Niekedy nastane problém aj zo strany rodičov, keď sa pozrú na jedálny lístok a dopredu povedia deťom, čo jesť nemusia. Najlepšie by bolo, keby sme všetci spolupracovali.

Nedávno sa mi veľmi páčil systém, ktorý mali v jednej materskej škole. Keď zistili, že deti dávajú zeleninu dolu z chlebíka a nejedia ju, umiestnili tanier so zeleninou do stredu stola a vzal si každý, kto chcel. Tak vzniká aj motivácia detí medzi sebou, pretože ak si zeleninu vezme jeden, vezme si ju aj jeho kamarát a kamarátov kamarát.

5. Aké iné zmeny nás čakajú od nového školského roka?

Úžasný posun zaznamenávame v už spomínanom znižovaní soli v jedlách. Chystáme rôzne projekty, ktoré vyplývajú z akčného plánu. Na ministerstve školstva sa snažíme podporovať správne stravovacie návyky a pohybové aktivity v predškolskom veku a o integráciu skupín s rešpektovaním etnických menšín.

6. Aké sú vaše skúsenosti z praxe – čo robí a čo by mal robiť zriaďovateľ?

Zriaďovateľ je v chode školskej jedálne zaangažovaný na každej úrovni, zabezpečuje verejné obstarávanie, príjem pracovníkov, vybavenie zariadení, čo je veľmi dôležité. Zo strany zriaďovateľa by mala byť vyvíjaná iniciatíva a mal by sa snažiť zamestnancov motivovať a udržať si ich, pretože zaznamenávame rastúci problém práve v oblasti pracovných síl, čo sa týka najmä kuchárok. Taktiež by mal podporovať kúpu potravín v rámci regiónu a snažiť sa zabezpečiť čo najlepšie vybavenie školskej kuchyne. Zriaďovateľ by mal vychádzať vedúcim v ústrety.

7. V minulom roku sa minister školstva vyjadril, že „slovenský systém stravovania môže byť príkladom pre ďalšie krajiny“. V čom vidíte tieto pozitíva?

Jednak to, že je vypracovaná legislatíva a máme normy a receptúry. Potom spolupráca s úradom verejného zdravotníctva je veľmi dobrá. Mali sme tu návštevu – japonskú profesorku z ministerstva výživy. Navštívila 6 krajín EU, kde sa venovala zabezpečovaniu školského stravovania, školskému mliečnemu programu na školách. Zhodnotila, že Slovensko je krajina, ktorá tieto úlohy plní na vysokej úrovni.

Ďakujem Vám veľmi pekne za príjemný rozhovor!

ŠKOLA A STRAVOVANIECelý rozhovor s Martou Hlavatou si môžete prečítať v najnovšom čísle časopisu Škola a stravovanie, ktorý je špeciálne určený pre vedúce školských jedální. Jeho zámerom je upozorniť vedúce školských jedální na legislatívne zmeny, upriamiť ich pozornosť na najnovšie zaujímavosti v oblastiach stravovania, výživy a zdravia. Prináša zistenia z auditov a kontrol v zariadeniach školského stravovania, ponúka stanoviská odborníkov na rôzne problémové situácie z praxe. Súčasťou ročného predplatného je aj bezplatné poradenstvo v rubrike PORADŇA, v ktorej vedúcim školských jedální odpovedia na ich otázky odborníci.

V pravidelných rubrikách nájdete:

  • aktualizované informácie o povinnostiach počas prevádzky zariadenia školského stravovania,
  • upozornenia na legislatívne zmeny v oblasti školského stravovania,
  • stanoviská odborníkov k rôznym problémovým situáciám z oblasti personalistiky, financovania a hospodárenia zariadení školského stravovania,
  • informácie o výsledkoch konkrétnych auditov a kontrol,
  • najnovšie informácie a zaujímavosti o trendoch v stravovaní a výžive pre deti a mládež.