Nová povinnosť pri uvádzaní pôvodu mäsa
Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) dňa 12. 9. 2019 prijala novelu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ministerstvo“). V rámci legislatívneho procesu v druhom čítaní v NR SR presadili poslanci novú povinnosť, ktorá sa od 14. 12. 2019 bude týkať všetkých zariadení spoločného stravovania. Zákon, čo sa týka subjektov medzi zariadeniami spoločného stravovania nerozlišuje, resp. nerobí ani negatívne, ani pozitívne výnimky, t. j. povinnosť sa primerane vzťahuje okrem klasických reštauračných zariadení a bufetov aj na školské jedálne či jedálne v nemocniciach a pod.
To znamená, že povinnosť sa bude vzťahovať na zariadenia spoločného stravovania bez rozdielu. Školské jedálne nepochybne pod legálnu definíciu zariadenia spoločného stravovania patria.
V súčasnosti pri nebalených potravinách vyplýva priamo z čl. 44 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 povinnosť poskytnúť konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania údaje podľa čl. 9 ods. 1 písm. c) nariadenia, ktorými sú údaje o zložkách alebo pomocných technických látkach, ktoré spôsobujú alergie alebo neznášanlivosť. Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 okrem uvedeného obsahuje celú paletu údajov, ktorých poskytovanie nie je povinné na základe tohto nariadenia, avšak môže sa stať povinným v prípade, ak členské štáty prijmú vnútroštátne opatrenia, podľa ktorých sa ich poskytovanie povinným stáva. Ide o údaje obsiahnuté v čl. 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011; jedným z nich je i údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu podľa čl. 9 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.
Už v súčasnosti existuje pri predaji čerstvého, chladeného alebo mrazeného mäsa povinnosť informovať spotrebiteľa o krajine pôvodu mäsa, ktoré kupuje. Právo získať rovnakú informáciu má i zariadenie spoločného stravovania, ktoré nakupuje mäso s cieľom jeho ďalšej úpravy a ponuky spotrebiteľom – konečným konzumentom.
Zabezpečenie povinnosti označenia pôvodu mäsa
Zariadeniu spoločného stravovania sa návrhom zákona ukladá povinnosť zabezpečiť údaj o pôvode mäsa od dodávateľa z toho dôvodu, aby zariadenie mohlo poskytnúť tento údaj spotrebiteľovi. Vzhľadom na špecifickú povahu mäsa v porovnaní s niektorými inými potravinami, na zvýšené zdravotné riziká v prípade konzumácie nevhodného mäsa a s tým súvisiacimi zvýšenými nárokmi na nakladanie s ním je informovanosť spotrebiteľa o to dôležitejšia. Keďže v prípade nákupu mäsa zabaleného v obale získajú prevádzkovatelia zariadení spoločného stravovania údaj o krajine alebo mieste pôvodu mäsa z etiket, a v prípade nákupu priamo od výrobcu údajom o pôvode mäsa rovnako disponujú, nepredstavuje získanie tejto informácie pre prevádzkovateľa dodatočné náklady. Informovanie spotrebiteľa prostredníctvom stručnej informácie v jedálnom lístku alebo iným vhodným spôsobom predstavuje relatívne malú administratívnu a finančnú záťaž.
Novela zákona o potravinách, v rámci ktorej boli uložené zariadeniam spoločného stravovania povinnosti, bola relatívne rozsiahla (71 novelizačných bodov). Poďme sa však bližšie pozrieť na samotný obsah povinnosti, ktorá je upravená v ustanovení § 9 ods. 5 zákona o potravinách. Konkrétne predmetné ustanovenie uvádza:
Zariadenie spoločného stravovania je pri hotovom pokrme alebo jedle z mäsa povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. Údaj o krajine pôvodu mäsa podľa prvej vety je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi. Povinnosť podľa tohto odseku sa vzťahuje na bravčové mäso, hovädzie mäso, mäso z oviec, kôz a hydiny. Povinnosť podľa tohto odseku nevzniká pri polotovaroch. Podrobnosti o označovaní hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso údajom o krajine pôvodu mäsa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Ide o rozsiahlejšie ustanovenie, ktoré obsahuje viacero povinností týkajúcich sa zariadení spoločného stravovania.
Viac o povinnostiach označenie pôvodu mäsa sa dočítate v diele Školská jedáleň.
Povinnosť označenia
Prvou povinnosťou je povinnosť zariadenia spoločného stravovania zabezpečiť pre spotrebiteľa (v prípade školských jedálni ho označíme ako stravníka) údaj o krajine pôvodu mäsa. V tomto ohľade zákon uvádza aj určité parametre formy a spôsobu poskytovania informácií. Teda splnením povinnosti nie je len poskytnutie predmetnej informácie bez ďalšieho popisu, ale musí spĺňať:
- nároky na overiteľnosť,
- priraditeľnosť,
- prístupnosť a
- viditeľnosť.
Overiteľnosť
Overiteľnosť zabezpečuje písomná forma, ktorú zákon ako záväzný parameter aj priamo uvádza (písomná forma nemusí byť vždy totožná s listinou formou, napr. písomná forma môže byť splnená aj pri uvedení informácií na svetelnom banneri a pod.).
Prístupnosť a viditeľnosť
Prístupnosť a viditeľnosť musí byť zabezpečená vyobrazením na konkrétnom mieste, a to takom, aby bola informácia poskytnutá spôsobom, že ju bežný stravník (bežný v zmysle, že nemusí byť informovaný, že zariadenia spoločného stravovania túto povinnosť vôbec majú) nemusí aktívne vyhľadávať, ale pri oboznámení sa s ponukou jedál a pokrmov je s ňou oboznámený automaticky.
žiarovka
Informácia musí byť napr. priamo v mieste, kde je zobrazená ponuka jedál, alebo v bezprostrednej blízkosti tohto miesta.
Priraditeľnosť
Ďalším kritériom, ktoré musí byť splnené, je tzv. priraditeľnosť. Ako príklad si uvedieme situáciu, pri ktorej zariadenie spoločného stravovania z určitého dôvodu (napr. nedostatok priestoru) nemôže/nechce uviesť predmetnú informáciu pri každom konkrétnom jedle v ponuke jedál. V takomto prípade musí byť v ponuke jedál zrejmá a nezameniteľná legenda (číselná, skratková a pod.), ktorá bežnému stravníkovi umožní konkrétnu informáciu priradiť ku konkrétnemu jedlu.
Informácie od dodávateľa
Druhou povinnosťou pre zariadenia spoločného stravovania je povinnosť zabezpečiť informáciu o pôvode mäsa od dodávateľa. Uvedenej povinnosti prirodzene korešponduje povinnosť dodávateľa zariadeniu spoločného stravovania tieto údaje poskytnúť. V zmysle európskej legislatívy musí predmetnými údajmi dodávateľ mäsa disponovať (pri mäse musí byť splnená podmienka vysledovateľnosti pre orgány kontroly).
Povinnosť označenia informácie o pôvode mäsa nie je určená pri polotovaroch.
Polotovary
Pri nich nájdeme legálnu definíciu v § 7 ods. 5 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 981/1996-100 z 20. mája 1996, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky (registrovaný v čiastke 70 Z. z. z 29. júna 1996) v znení výnosov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 4. 9. 2000 č. 2478/2000 – 100, z 28. mája 2001 č. 1535/2001 – 100, z 25. júna 2001 č. 1865/2001 – 100, zo 6. mája 2002 č. 1393/2002 – 100, z 12. marca 2003 451/2003, ktorý uvádza: „Polotovar je výrobok uvádzaný do obehu v takom stave, aby si jeho konečná úprava vyžadovala čo najkratší čas a čo najmenšiu prácnosť.“
Legislatívne čistejšia formulácia pri vylúčení povinnosti pri polotovaroch by určite bola „pri jedlách alebo pokrmoch pripravených z polotovarov“. Podľa účelu a zmyslu zákonného ustanovenia je však zrejmé, že pri povinnosti podľa § 9 ods. 5 zákona o potravinách ide práve o jedlá pripravované z polotovarov, pri ktorých povinnosť uvádzať informáciu o pôvode mäsa nie je. Ako príklad môžeme uviesť obaľované nugetky z hydinového mäsa, nakorenené a nasolené placky z mäsa do hamburgerov a podobne.
Údaje o krajine pôvodu mäsa má zariadenie spoločného stravovania povinnosť získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v tomto rozsahu ich zverejniť. Napr. podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97, sa hovädzie mäso označuje údajmi: narodené, chované, zabité, porazené, zabalené.
Povinnosť zariadení spoločného stravovania sa vzťahuje nielen na hovädzie mäso, ale aj na bravčové mäso, mäso z oviec, kôz a hydiny.
Rozsah zverejňovanej informácie nie je exaktne v zákone uvedený. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať tzv. splnomocňujúce ustanovenie, ktoré uvádza: „Podrobnosti o označovaní hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso údajom o krajine pôvodu mäsa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“
To znamená, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako gestor na označovanie potravín a v súvislosti so zákonom o potravinách musí prijať vykonávací predpis (vyhlášku), ktorý bude obsahovať podrobnosti o označovaní pôvodu mäsa pre zariadenie spoločného stravovania. Samotné ustanovenie síce ukladá určitú povinnosť, ale jej obsah bez vykonávacieho predpisu nie je úplný a pre subjekty, ktoré majú túto povinnosť dodržiavať, nebude bez prijatia vyhlášky aplikovateľný. Uvedené demonštruje aj rozšírenie ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o potravinách o písm. h), ktoré ministerstvu rozširuje spektrum oblastí, v ktorých je oprávnené vydať vykonávací predpis (vyhlášku) aj o „označovanie hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso“. Vykonávací predpis bude následne zaslaný na Európsku komisiu, kde musí prebehnúť jeho notifikácia, čo je minimálne tri mesiace. To znamená, že až po notifikácii a nadobudnutí účinnosti vyhlášky bude možné zo strany kontrolných orgánov kontrolovať splnenie predmetnej povinnosti, keďže až v tom čase budú poznať obsah samotnej povinnosti.
Sankcie
Porušenie povinnosti označiť hotové pokrmy a jedlá obsahujúce mäso údajom o krajine pôvodu mäsa sa považuje za správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách, za ktorý možno uložiť pokutu od 100 do 100 000 EUR s prihliadnutím na závažnosť, spôsob spáchania správneho deliktu, na jeho následky, okolnosti atď.
Na záver treba uviesť, že prijaté opatrenie treba vnímať pozitívne najmä z pohľadu zvyšujúceho sa záujmu o produkciu slovenských potravín, mäso nevynímajúc. Prijatá novela zákona o potravinách má ambíciu motivovať zariadenia spoločného stravovania, aby odoberali najmä slovenské mäso, za ktoré je spotrebiteľ ochotný zaplatiť.
JUDr. Martin Žaťko
Riaditeľ odboru potravinárskej výroby
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR