Obedy v školách budú pestrejšie a kvalitnejšie, no drahšie. Jedálne sa obávajú, že prídu o stravníkov

Ryby a hovädzie mäso servírovali žiakom na tanier už len výnimočne. K obedom už pravidelne nedostávali šaláty, ovocie a už vôbec nie jogurty. Pre extrémne rastúce ceny potravín museli školské jedálne upraviť receptúry a pripraviť úsporné jedálne lístky.

Pri súčasnom tempe zdražovania by však v budúcom roku nedokázali podávať stravu, ktorá by spĺňala výživové požiadavky. Ministerstvo školstva preto ohlásilo, že od januára zvýši príspevky na prípravu jedál v školách.

Nové finančné pásma

V súčasnosti určujú maximálnu cenu každého pokrmu tri finančné pásma, ktoré rezort naposledy predpísal pred troma rokmi. Od budúceho roka všetky sumy zvýši a okrem toho pridá štvrté a piate pásmo. Preto budú v nasledujúcich týždňoch zasadať obecné mestské zastupiteľstvá. Do konca februára majú oznámiť, v ktorom cenovom rozmedzí chcú variť.

Znamená to však aj to, že rodičia budú musieť siahnuť hlbšie do peňaženky. Ak je materská škola v prvom pásme a aj v ňom zostane, poplatky narastú o štyri eurá mesačne. Ak je však stredná škola v treťom pásme a pôjde do piateho, poplatky sa zvýšia o viac ako 20 eur mesačne.

Mäso, mlieko ani ovocie. V školách sa redukujú jedálničky a u Krajniaka ukazujú k Matovičovi

Základná škola Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti je v prvom pásme a pre druhostupniara musí pripraviť obed za 1,08 eura. Od budúceho roka chce prejsť do druhého pásma, čím by podľa starej tabuľky získala len o sedem centov viac. Podľa nového rozpisu sa však rozpočet zvýši na 1,70 eura.

Riaditeľka Barbora Földiová priznáva, že pre vysoké ceny museli podávať bezmäsité jedlá dvakrát do týždňa. Zvýšenie finančného rámca preto víta, no môže podľa nej priniesť aj istý problém. „Niektorí rodičia deti odhlásia, keď sa zvýšia ceny,“ povedala.

Na rovnaký problém upozorňuje aj riaditeľka Základnej školy Dudova v Bratislave Hana Závodná. „Keď majú v škole rodičia dve alebo tri deti, s režijnými nákladmi bude pre nich za obedy naozaj veľká suma,“ konštatovala.

Boja sa úbytku stravníkov

Aj hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák upozorňuje, že zvýšenie stravného môže vyvolať opačný efekt. „Mnoho rodín odhlási dieťa zo stravovania, pretože si to skrátka nebudú môcť dovoliť,“ hovorí. Podľa jeho slov je namieste otázka, či by sa štát nemal vrátiť k „obedom zadarmo“ pre všetky deti.

Opatrenie z dielne strany Smer je od minulého septembra minulosťou. Odvtedy majú nárok na dotovanú stravu len deti v hmotnej núdzi alebo na hranici životného minima. Ministerstvo práce ich rodičom poskytuje príspevok vo výške 1,30 eura na deň. Žiakov z tejto skupiny má aj Základná škola v Spišskom Štiavniku. „Ak budú musieť doplácať rozdiel v dotácii, nebudú chodiť na obedy,“ tvrdí riaditeľka Mária Martinková.

Tvrdý dopad energetickej krízy na školy pocítia aj deti. Šetria už na kúrení, svietení aj obedoch

Rezort práce však uvádza, že najodkázanejšie skupiny budú mať školské obedy zadarmo bez ohľadu na zmeny v cenách. Ďalšie zvyšovanie dotácií však závisí od možností štátneho rozpočtu. „V súčasnosti nedisponujeme finančnými prostriedkami, ktoré by umožňovali zvýšenie dotácie na podporu stravovacích návykov,“ odkázal tlačový odbor.

Riaditeľ občianskeho združenia Rodičia.sk Matej Stuška si myslí, že zvýšenie cien je akceptovateľné v Bratislave či v Košiciach. „V chudobnejších regiónoch to už môže byť príliš veľa, zvlášť v mnohodetných rodinách,“ doplnil s tým, že deti by mali dostávať kvalitné jedlá, ktoré budú dostupné pre všetkých. Podľa jeho slov je potrebné nájsť efektívny spôsob spolufinancovania rodičov, samospráv a štátneho rozpočtu.

Budú variť pestrejšie

Faktom je, že ceny potravín za rok narástli o viac ako štvrtinu. Zriaďovatelia preto už od začiatku roka volali po úprave finančných pásiem. Pre vedúce jedální bol nadľudský výkon pripraviť nutrične a energicky vyvážené pokrmy na základe predpísaných noriem a receptúr zo súčasného rozpočtu.

Podľa metodičky pre školské jedálne regionálneho úradu školskej správy v Banskej Bystrici Ľudmily Očenášovej preto vedúce zasahovali do zásad zostavovania jedálničkov a zaraďovali menej finančne náročné jedlá. „Vylúčili podávanie ovocia, kyslomliečnych výrobkov, šalátov a obmedzili nákup finančne náročných druhov mias ako rýb a hovädzieho,“ priblížila.

Zvyšujúci sa príspevok na stravu však prináša aj nádej, že kuchárky sa budú môcť vrátiť k pestrejším pokrmom. Jedálňam v Nitre to umožní pripravovať aj recepty, ktoré obsahujú drahšie suroviny. „Môžeme opäť zaradiť podávanie rýb, múčnikov z tvarohu, mäsá z hovädziny alebo králika a denné podávanie ovocia a zeleniny na desiatu a na olovrant,“ vymenoval hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Mali väčšiu chuť na sladkosti

Výživový poradca Tomáš Hadžega pripomína, že detské stravovanie by malo byť pestré a vyvážené. „Školy by mali pristúpiť k opätovnej úprave jedálnych lístkov, aby detský organizmus dostával na pravidelnej báze všetky potrebné makro- i mikroživiny, ktoré pre správny rast a vývoj potrebuje,“ povedal. Obmedzenie vlákniny a bielkovín totiž podľa jeho slov mohlo spôsobiť, že deti neboli dostatočne zasýtené a mali väčšiu chuť na sladkosti a kalorické potraviny.