Obedy zadarmo: v školách jedáva o štvrtinu viac detí
Dotácia na stravu známa ako obedy zadarmo zvýšila množstvo detí, ktoré sa stravujú na základných školách, o 25 percent. Ukázal to prieskum ministerstva práce, ktoré si posvietilo na počty žiakov stravujúcich sa v školských jedálňach. Kontrola sa týkala približne 900 škôl po celom Slovensku. Je tak jasné, že v škole jedia aj deti, čo predtým na obedy nechodili.
„Najviac sa zvýšil záujem zo strany viacdetných rodín, keďže v prípade viacerých malých stravníkov podpora skutočne znamená výraznú pomoc pre rodinný rozpočet,“ povedal pre denník Pravda hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Školy už dotáciu po rozpačitom rozbehu zvládajú. Mnohé investovali desiatky tisíc eur do vybavenia jedální či prijali nové posily. Rodičia zase podľa Stušku oceňujú, že nemusia platiť za samotné obedy. Samozrejme, okrem réžie či doplatku. Hoci ten v niektorých mestách ľuďom odpustili.
„Oproti minulému školskému roku nám pribudlo 678 stravníkov, čo je nárast o 13 percent,“ tvrdí hovorkyňa mesta Banská Bystrica Dominika Mojžišová. Mesto investovalo do vybavenia školských jedální vlani dovedna 142 574 eur. Tamojšie základné školy prijali sedem nových zamestnancov. Réžia tu vyjde na osem eur na mesiac. Poplatky za družinu však mesto nezvyšovalo.
O vyše desatiny viac detí chodí na obedy v bratislavskej mestskej časti Petržalka. „ Počet stravníkov sa k januáru 2020 oproti vlaňajšku zvýšil o 460 detí,“ povedala hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. Do školských jedální investovala mestská časť doteraz necelých 50–tisíc eur, neráta tam však investície škôl do čipových systémov na evidenciu obedov. Réžia v petržalských školách vychádza 40 centov na deň. Rodičia doplácajú aj jeden cent na obed na prvom stupni a desať centov na druhom.
Zmena v počtoch obedujúcich detí závisí v Trnave od tej–ktorej školy. Priemerne narástol počet stravníkov o päť až desať percent. Mesto však do školských jedální poriadne zainvestovalo. Na školské stravovanie išlo podľa hovorkyne mesta Veroniky Majtánovej 459–tisíc eur. „Samospráva musela nevyhnutne zabezpečiť dovybavenie stravovacích zariadení v sume minimálne 374–tisíc eur,“ hovorí. Ďalšie peniaze išli do dočasnej výdajnej kuchyne, kde jedia deti zo Základnej školy na Ulici Jána Bottu.
A to nie je všetko. Ďalšie minimálne dva milióny eur pôjdu na novostavbu južného krídla s novou kuchyňou, výdajňou a so šiestimi triedami spomínanej základnej školy. A vyše 800–tisíc eur má ísť na výstavbu novej kuchyne pre Základnú školu na Atómovej ulici. Počet zamestnancov však Trnava nemenila. O dve eurá hore však išiel od začiatku školského roka poplatok za školský klub.
Štyri stovky detí
Vďaka dotácii sa v školách v bratislavskej mestskej časti Ružinov stravuje o vyše štyristo detí viac. Mestská časť investovala do spotrebičov a riadu takmer 75–tisíc eur. Rodičia doplácajú podľa hovorkyne Ružinova Tatiany Tóthovej len na réžiu vo výške 13 eur mesačne. „Doplatok na potraviny vo výške 0,01 eura za dieťa na prvom stupni a 0,10 eura na druhom stupni na seba prevzala mestská časť,“ hovorí.
Podobne pribudli stravníci aj v Nitre. Mesto investovalo do vybavenia kuchýň a ich rekonštrukcie 290–tisíc eur, potvrdil hovorca mesta Tomáš Holúbek. Na mzdy išlo ďalších 160–tisíc eur. „Na rok 2020 je plánovaná ďalšia rekonštrukcia kuchyne v hodnote približne 350–tisíc eur,“ hovorí Holúbek. Rodičia doplácajú podľa veku dieťaťa jeden až desať centov na obed. Réžia je päť eur mesačne.
Počty stravníkov išli hore aj v Žiline. A to takmer o šesť percent. Na tamojších školách nechodí na obedy len jedno z desiatich detí. Mesto investovalo podľa jeho hovorcu Vladimíra Miškovčíka do jedální 162–tisíc eur v roku 2018. „Prijali sme osem nových zamestnancov, ale prepočítavali sa aj úväzky zamestnancov, ktorí už v školských jedálňach pracovali,“ hovorí. Žilinčania doplácajú na obedy len pre deti na druhom stupni základných škôl, kde dotácia nepokryje náklady na stravu. Okrem toho platia ešte réžiu desať centov denne.
Pezinok a Prešov takmer bez zmeny
O niečo skromnejšie sa vďaka obedy zadarmo zvýšil počet stravníkov v Pezinku. V pezinských školských jedálňach obeduje len o 75 detí viac ako v minulom školskom roku. Hore preto nešli ani počty kuchárok. „Kvôli zavedeniu dotácií a preto, že nebol nárast stravníkov príliš veľký, školy neprijali žiadnych nových zamestnancov,“ hovorí vedúci oddelenia školstva a sociálnej starostlivosti mestského úradu Pezinok Milan Hýll. Pezinok do obnovy školských jedální investuje podľa neho priebežne. Naposledy išli peniaze na odhlučnenie školskej jedálne na Základnej škole Jána Kupeckého.
Aj v Pezinku rodičia zédéeškárov doplácajú na jedlo len na druhom stupni – a to dva centy za obed. Platí sa aj réžia 30 centov na deň. Hore však išiel poplatok za školský klub, na 15 eur mesačne. Výnimku majú obyvatelia Pezinka s trvalým pobytom – tí platia len päť eur.
V Prešove počet detí stravujúcich sa v tamojších jedálňach takmer neposkočil. Počet stravníkov stúpol len okolo štyroch percent. Na obedy tu však chodí takmer 10–tisíc detí. „Prešov poskytol v roku 2019 finančné prostriedky na doplnenie gastrovybavenia do základných a materských škôl vo výške 17–tisíc eur,“ povedal hovorca mesta Vladimír Tomek. Do jedální tam prijali deväť zamestnancov.
A čo gymnazisti?
Dotáciu na stravu však nedostávajú žiaci osemročných gymnázií. A to aj napriek tomu, že tí v prvých ročníkoch sú v rovnakom veku ako deti na druhom stupni základných škôl. „Osemročné gymnáziá sú v rámci siete škôl a školských zariadení zaradené medzi stredné školy,“ vysvetľuje hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Legislatíva rezortu práce upravuje možnosť poskytovania dotácie na stravu len pre deti v materských školách a žiakov základných škôl, dodáva Stuška. Nejde pritom podľa neho o nerovnosť, pretože nárok na dotáciu je upravený typom školy a nie vekom dieťaťa. Zdá sa však, že nie je všetkým dňom koniec. „V budúcnosti však nevylučujeme rozšírenie poskytovania dotácie na stravu aj na žiakov stredných škôl,“ hovorí Stuška.
Otázky a odpovede?
Ako dotácia na stravu funguje? Nárok na dotáciu má dieťa, ktoré sa zúčastnilo vyučovacieho procesu a zároveň odobralo stravu. Legislatíva pritom neupravuje postup v prípade, ak rodič dieťa z obeda v prípade vymeškania vyučovania neodhlási. Povinnosti pri odhlasovaní zo stravy, ako aj nastavenie sankčných mechanizmov, ktoré sa týkajú platenia úhrady pri nesplnení si týchto povinností, si upravuje zriaďovateľ školy alebo priamo škola. ? Kto určuje jedálniček? To, aké jedlá jedálne varia, vychádza zo stanovených receptúr, ktoré určuje ministerstvo školstva. Určuje aj tri finančné pásma na nákup potravín. A to na jedno jedlo denne podľa veku stravníka. ? Aké sú finančné pásma na stravu? Od septembra išli finančné pásma hore. Na prvom stupni sa pohybujú od 1,08 eura do 1,21 eura. Na druhom stupni základných škôl je to od 1,16 eura do 1,30 eura na jeden obed. ? Ako je to s doplatkami? Dotácia má pevnú sumu 1,20 eura. To, či rodičia na obedy doplácajú, závisí od pásma na nákup potravín, v ktorom ich obec či mesto je. Tie určuje ministerstvo školstva a hore išli práve od začiatku tohto školského roka. Niektoré samosprávy rozdiel medzi pásmami a dotáciou rodičom odpustili, iné im ho účtujú vo forme doplatku. Ten závisí nielen od pásma, ale aj od veku žiaka. Okrem nákladov na stravu sa však platí ešte réžia. Tá pokrýva náklady na personál či obnovu zariadení. Aj tu platí, že záleží na zriaďovateľovi, či ju rodičom odpustí, alebo nie. A tiež to, v akej je výške. ? Kam putujú zvyšné peniaze z dotácie, ak obed stojí menej ako 1,20 eura? Rozdiel môže byť použitý napríklad na skvalitnenie jedla, rozšírenie jedla o doplnkové jedlo – napríklad desiatu alebo na úhradu režijných nákladov. ? Kam sa obrátiť, ak som nespokojný s obedmi či poplatkami? V prípade, že je rodič nespokojný s obedmi v školskej jedálni, treba osloviť zriaďovateľa. Ďalšou možnosťou je aj príslušný úrad verejného zdravotníctva. Na mesto či obec sa treba obrátiť aj v prípade nespokojnosti s doplatkami či výškou réžie. ? Moje dieťa pre alergiu nemôže obedovať v škole, čo teraz? Ak škola nezabezpečuje diétny jedálniček, dotáciu na stravu v sume 1,20 eura vypláca rodičovi žiaka zriaďovateľ školy. Môže tak urobiť podľa vlastného uváženia buď poukázaním na účet, poštovou poukážkou, alebo v hotovosti. ? Má nárok na dotáciu aj dieťa staršie ako 16 rokov, ak stále navštevuje základnú školu? Áno. Zákon hovorí jasne, že je možné dotáciu na stravu poskytnúť dieťaťu, ktoré sa zúčastní vyučovania na základnej škole a odoberie stravu. Legislatíva pritom nijako nešpecifi kuje vek dieťaťa, ktorému možno poskytnúť dotáciu na stravu. ? Majú na dotáciu nárok deti aj počas pobytu v škole v prírode? Nie. Počas pobytu dieťaťa v škole v prírode rodič neplatí úhradu za stravu dieťaťa v zariadení školského stravovania.? Má na dotáciu nárok žiak internátnej školy? Áno, a to v prípade, že ide o materskú školu alebo základnú školu. Dotáciu nie je možné poskytnúť do školských zariadení, ktorými sú špeciálne výchovné zariadenia ako napríklad diagnostické centrum, reedukačné centrum alebo liečebno–výchovné sanatórium. Nárok na dotáciu majú len deti, čo sa zúčastňujú výchovno–vzdelávacieho procesu. Špeciálne výchovné zariadenia totiž nie sú základnou školou.
Zdroj: Pravda