Pre obedy zadarmo zvýšili niekde školské poplatky

Od januára jedia predškoláci zadarmo. Rodičia na tom väčšinou získali, ale v niektorých prípadoch, naopak, na to doplácajú. To, že obedy zadarmo pomôžu nielen chudobnejším rodinám, ale aj strednej vrstve, je nesporné. Zmaže sa tiež rozdiel v sociálnej situácii detí.

Okolo dotácie je však chaos, mnohé škôlky nevedeli rodičom odpovedať na otázky, ako to bude fungovať, ani vo februári. Niektoré samosprávy zase obávajúc sa zvýšených nákladov zvyšovali školské poplatky. Strašiakom je však pre obce najmä septembrový nábeh opatrenia v základných školách. 
Zdá sa, že najmenší problém s nábehom obedov zadarmo majú skôr v chudobnejších regiónoch. Tam sú totiž na prácu s dotáciami na stravu zvyknutí. Doteraz dostávali deti z rodín v hmotnej núdzi jedno euro. Získať peniaze na stravu od štátu však mohla škola pre všetky deti, ak polovica z nich bola v hmotnej núdzi. 
Dotácia 1,20 eura je určená primárne na obedy, ale v materských školách sa poskytuje spravidla aj desiata a olovrant, vysvetľuje hovorca ministerstva práce Michal Stuška. "To znamená, že v materských školách sa môže stať, že úhrada rodičovi za stravovanie dieťaťa v MŠ môže byť stanovená napriek poskytnutej dotácii, ale pri stanovení úhrady musí byť zohľadnená predmetná dotácia na obed,“ hovorí. Rezort práce podľa Stušku aktívne komunikuje so samosprávami aj so samotnými školskými jedálňami či so školami. Upozorňuje však, že poplatky ministerstvo nevie ani nemôže regulovať. Rozhodujú o nich samosprávy. 
Niektoré škôlky zdraželi 
Škôlka od januára zdražela v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. "Za posledné štyri roky nám vplyvom rozhodnutí vlády narástli mzdové náklady na úseku školstva približne o 30 percent, čo nebolo dosiaľ zohľadnené v rodičovských poplatkoch,“ hovorí jej starosta Dárius Krajčír. Priťažilo aj zdraženie energií a potravín. To sa podľa starostu už začalo odzrkadľovať na zostatku voľných financií pre bežný chod materských škôl. 
Ak by poplatky neboli zvýšené, musela by mestská časť podľa starostu v primeranej výške vyškrtnúť niektoré z iných rozpočtovaných výdavkov. Medzi nimi výdavky na prevádzku a údržbu. "Aj po navýšení patria naše poplatky k tým najnižším v celej Bratislave,“ hovorí Krajčír. Po novom sa tu platí 23,40 eura mesačne na dieťa. Rodičia v jednej zo škôlok za predškolákov jedlo neplatia, ale uhrádzajú nový 5-eurový poplatok za mesiac. 
Poplatky po piatich rokoch zvyšovala aj Banská Bystrica. "V materských školách sa zvýšil poplatok zo 14 na 16 eur, čo je minimálna zmena,“ povedala hovorkyňa mesta Dominika Mojžišová. Predškolákov sa to však netýka. Hore išli aj režijné náklady, a to z 2,50 eura na 4,50 eura mesačne. Najväčším problémom ohľadne stravy zadarmo je podľa Mojžišovej odhlasovanie detí z obedov. 
Štúrovo poplatky za škôlku nezvyšovalo. Hore však išlo stravné. "Nakoľko sa zvyšujú aj ceny potravín, bolo nevyhnutné aj zvýšiť finančné pásma na nákup potravín,“ hovorí za mesto Agnesa Dudášová. Po novom vyjde celodenná strava v škôlke 1,27 eura. Rodičia predškolákov budú doplácať 0,07 eura na deň – teda okolo 1,40 na mesiac. 
Poplatky v obciach ako horúci zemiak 
Poplatky sú v obciach a mestách horúcou témou. "V niektorých samosprávach sú pod tlakom ekonomiky nútení zvýšiť príspevok zástupcu dieťaťa na obedy, lebo cena potravín aj náklady súvisiace s réžiou sú vyššie ako štátna dotácia,“ povedal hovorca Združenia miest a obcí Michal Kaliňák. Je to však podľa neho individuálne, nájdu sa aj samosprávy, kde dotácia vo výške 1,20 eura pokryje všetky náklady na stravu. No sú aj mestá, kde potrebný doplatok dorovná mesto – napríklad Malacky. 
"Rozdiel medzi nákladmi na stravu a príspevkom štátu, čo sú približne 4 eurá na mesiac, znáša mesto,“ hovorí primátor Malaciek Juraj Říha. Celkový výpadok zhruba deväťtisíc eur ročne vykryje mesto škôlke najbližšou zmenou rozpočtu. Najväčší problém robila podľa neho mestu metodika pre dotáciu."Nie je možné pre účely výkazníctva určovať počet obedov v daný deň. Keďže potraviny musíme nakupovať deň vopred,“ hovorí Říha. Štát by mal podľa neho posielať dotáciu na plný počet stravníkov bez ohľadu na vydané obedy. 
Pri základných školách výška dotácie pokryje terajšiu sumu na obedy, dodáva primátor Malaciek. Čiastočné komplikácie predpokladá v jednej z troch základných škôl, ktorá nemá uspôsobenú kapacitu na celkový možný počet stravníkov. Mesto preto už chystá rekonštrukciu jej kuchyne. 
Poplatky zdražejú v Žiline 
Od septembra chystá zvýšenie poplatkov Žilina. Primátor Peter Fiabáne dôvodí zvyšovaním finančných pásiem na nákup potravín, ktoré avizuje rezort školstva. Nateraz však mesto pre škôlkarské obedy zadarmo poplatky nemenilo. Rodičia tu doplácajú 0,09 eura na deň, teda necelé dve eurá mesačne. "Pre mesto touto zmenou nevznikla žiadna záťaž, pretože v materskej škole sa stravujú povinne všetky deti,“ hovorí žilinský primátor. Úplne iná situácia čaká mesto od septembra, keď dostanú dotáciu na obedy aj žiaci základných škôl. Nevyhnutnosťou bude navýšenie počtu kuchárok, vybavenie školských jedální či rekonštrukcie. 
Zvýšenie poplatkov v budúcnosti nevylučujú ani v Poprade. Rovnako z dôvodu navýšenia finančných pásiem. Hodnotu obeda určuje finančný limit na nákup potravín a réžia. "Dotácia na stravu vo výške 1,20 eura nám pokryje náklady spojené s obstarávaním potravín,“ povedala hovorkyňa Popradu Jarka Hlaváčová. Rodičia tak platia len režijné náklady v sume dve eurá. 
Rovnaká situácia je aj v najväčšej slovenskej obci Smižany, kde tiež čakajú na nové finančné pásma. Zatiaľ však poplatky pre škôlkarské obedy zadarmo nezvyšovali. Obec podľa starostky Miroslavy Szitovej zápasí pre obedy zadarmo nielen s nedostatkom financií, ale aj s materiálnym a personálnym zabezpečením. "Chýba vykonávací predpis, ktorý by usmernil zriaďovateľov, ako vyúčtovať finančné prostriedky dané na tento účel,“ hovorí starostka. 
Poplatky zostávajú na rovnakej úrovni v Považskej Bystrici. "Poplatky v našich materských školách sme nemenili od roku 2012, teda ani v tomto roku,“ povedala hovorkyňa mesta Iveta Pagáč Kováčiková. Po zavedení obedov zadarmo pre predškolákov stúpla mestu administratívna záťaž. Na vyhodnotenie jej dosahov je zatiaľ podľa hovorkyne priskoro. 
Ťažšie to však bude pri nábehu základných škôl. "Podľa našich prepočtov, ak by sa stravovali všetci žiaci, bude v našich kuchyniach chýbať asi 7,5 zamestnanca,“ hovorí Pagáč Kováčiková. Strojové a technologické vybavenie kuchýň bolo väčšinou projektované na počet žiakov školy, no za 30 – 40 rokov varenia je značne opotrebované, zastarané alebo poškodené, vysvetľuje.

Zdroj: Pravda