Udržateľnosť v kuchyni

O škodlivosti plastov pre životné prostredie a o zamorení odpadom na uliciach, v lesoch či dokonca v oceánoch, kde celé ostrovy odpadu ničia tamojšie ekosystémy, počúvame takmer denne a sami sa o tom môžeme kedykoľvek presvedčiť, stačí sa len trochu poobzerať na ceste do práce, do školy či pri nedeľnej prechádzke. Aj keď jednotlivec nedokáže sám zastaviť takéto znečisťovanie prostredia, je dobré poznať existujúce možnosti a postupne ich zavádzať do praxe.

Plasty

Tento dnes veľmi často používaný syntetický materiál bol prvý raz vyrobený v 19. storočí a šlo o tzv. parkesin, teda umelú slonovinu, ktorú v roku 1855 vynašiel Angličan Alexander Parkes. Na konci storočia, v roku 1891, bol prvý raz vyrobený polyetylén a v roku 1909 prvý úplne syntetický plast – bakelit. Ich vývoj pokračuje po prvej svetovej vojne, keď boli vynájdené PVC či polystyrén a v 30. rokoch nylon. Po druhej svetovej vojne sa začali stávať súčasťou každodenného života. Od tých čias boli vnímané najmä ako lacná náhrada dovtedy používaných klasických materiálov, ako sú drevo, sklo či rôzne druhy kovov.

Znečistenie plastmi

Vyše storočie od výroby prvého syntetického plastu sa tieto materiály používajú takmer v každom odvetví priemyslu a sú zdanlivo nedeliteľnou súčasťou nášho života, a to nielen ako materiál používaný pri výrobe rôznych produktov či elektroniky, ale vo veľkej miere najmä ako obaly potravín, ktoré kupujeme neraz len preto, aby sme ich následne vyhodili, či, v tom lepšom prípade, nechali zrecyklovať. Spomenúť môžeme plastové vrecká, v ktorých býva zabalený chlieb, mlieko a rôzne nápoje v PET fľašiach, plastové tégliky od jogurtov či masiel, rôzne sieťky, fólie a mnohé iné, pričom čerešničkou na torte býva plastová taška, v ktorej si svoj nákup domov odnášame a ktorú len málokedy použijeme znovu.

Pozitívum pre nás je negatívum pre prírodu

Jedna z hlavných výhod plastov – odolnosť voči korózii a rozkladu, je však zároveň najväčším problémom vyvstávajúcim z ich používania. Na rozdiel od prírodných materiálov totiž na skládkach (nehovoriac o voľnej prírode, kde sú neraz v nemalých množstvách vyhadzované nelegálne) zostanú celé storočia, pričom sa z nich uvoľňujú škodlivé chemikálie, prípadne sa prostredníctvom riek dostanú do oceánov.

Spaľovanie a recyklácia

Ich spaľovanie je zdraviu škodlivé ešte viac (je zdrojom nebezpečných dioxínov), a tak nám ostáva nákladná a veľmi zložitá recyklácia, ktorá sa navyše nedá vykonať na akomkoľvek druhu plastu. Z tohto dôvodu je potrebné dôkladné pretriedenie. Pritom nielenže sa plast môže recyklovať len na iný plast nižšej kvality, ale aj počet možných recyklácií takéhoto plastu je značne obmedzený.

Mgr. Tomáš Čačko

Prečítajte si viac o udržateľnosti  a nahrádzaní plastov, čím pomôžete prírode a naučíte deti myslieť ekologicky, v  časopise Škola a stravovanie.