Význam a potreba hygieny rúk

Každý rok 5. mája si pripomíname svetový deň hygieny rúk. Tento deň býva sprevádzaný kampaňou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom „Zachráň život – umývaj si ruky“. Kampaň upozorňuje na význam umývania rúk ako rozhodujúceho preventívneho opatrenia proti prenosu mnohých infekčných ochorení.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa až 80 % infekcií šíri špinavými rukami. Do úvahy prichádzajú najmä ochorenia ako hepatitída typu A, salmonelóza, rôzne hnačkové a respiračné ochorenia, ktorých pôvodcovia sa nachádzajú a množia sa na bežne používaných predmetoch. Medzi ne patria napríklad držadlá nákupných košíkov, držadlá v hromadných dopravných prostriedkoch, kľučky na dverách, mince, bankovky a platobné karty, tlačidlá zvončekov a výťahov, mobilné telefóny, počítačové klávesnice a myši, vodovodné batérie a mnoho ďalších.

Baktérie sú všade okolo nás a z tohto dôvodu mydlo a voda doslova chránia naše zdravie. Akcie, ktoré sa zvyknú konať v rámci kampane, pripomínajú, aké dôležité je mať osvojenú správnu techniku umývania rúk. Tá sa týka nielen zdravotníkov, ale celej populácie.

História

Už od 18. storočia sa empiricky vyvíjali metódy zamerané na zvýšenie odolnosti osôb proti škodlivým vplyvom a pôvodcom infekcií. Rôzne formy karantén a spaľovanie dokazujú, že si ľudia uvedomovali, že najlepšia metóda proti infekčným chorobám je zábraniť ich šíreniu.

Mikroorganizmy sú nevyhubiteľnou súčasťou prostredia človeka. Niektoré základné princípy a pravidlá hygieny, konzumácia potravín a prostriedky proti prenosným nákazám uvádza už staroveká literatúra. Používalo sa solenie, sušenie, údenie, mrazenie potravín, uchovávanie vody a vína v strieborných nádobách, vykurovanie, pálenie síry, drevené krezolové oleje a esenciálne oleje, ktoré sa používali ako antiseptiká. Liečivé čaje a byliny vo forme tinktúr, mastí a liečivé rastliny sa využívali a využívajú na liečbu s veľkým úspechom dodnes.

História aseptického spôsobu ošetrovania

Maďarský gynekológ a pôrodník Ignaz Phillipp Semmelweis, ktorý je označovaný za „záchrancu matiek“, uviedol do praxe očistu rúk roztokom chlórového vápna, a tým položil základy princípov aseptického spôsobu ošetrovania. V roku 1846 bol menovaný asistentom na 1. pôrodníckej klinike vo Viedni. Miera perinatálnej úmrtností dosiahla v tom čase v Európe svoj vrchol. Jej diagnóza bola pomenovaná ako horúčka šestonedieľok alebo puerperálnej sepsy. Semmelweis čoskoro zistil príčinu. Lekári, študenti medicíny, pôrodné baby a sestry infikovali počas pôrodov rodičky infekčnými časticami, ktoré pochádzali z ich kontaminovaných rúk. Preto Semmelweis už v roku 1847 vyžadoval od personálu pôrodnice, aby si medzi vyšetreniami jednotlivých pacientok umývali ruky roztokom chlórového vápna.

Ako sa zlepšila situácia?

V priebehu jedného mesiaca klesla úmrtnosť v dôsledku horúčky šestonedieľok na klinike z viac než 12 % na 2 %. Jeho snaha o čisté ruky stála proti vtedajším vedeckým názorom, ktoré tvrdili, že vznik chorôb je čisto náhodný. Počas roka 1848 rozšíril Semmelweis škálu svojho protokolu očisty, do ktorého zahrnul tiež všetky nástroje, ktoré prišli do kontaktu s rodičkami. Štatisticky zdokumentoval svoj úspech takmer úplnou elimináciou horúčky šestonedieľok na klinike, kde pôsobil. Semmelweis je uznávaný ako priekopník antiseptickej metódy, zameranej na predchádzanie vzniku nemocničných nákaz. 

doc. Mgr. MUDr. Jana Hamade, PhD., MHA
ved. odboru hygieny detí a mládeže
Úrad verejného zdravotníctva SR

Ako sa ďalej vyvíjala situácia sa môžete dočítať v časopise Škola a stravovanie.