Zlá strava spôsobuje depresie
Stále viac štúdií ukazuje, že to, čo jeme a akí "spolubývajúci" osídlia naše črevo, má vplyv na našu psychiku a mozog.
To, že nezdravá strava, kam patrí aj rýchle občerstvenie, sladkosti a príliš mastné jedlá, neprospieva tvaru tela a zdraviu srdca a ciev, je už dlhšie známe. Výsledkom môže byť cukrovka, vysoký krvný tlak či zvápenatené cievy, ktoré vedú k mozgovej príhode a infarktu. Pribúdajú však dôkazy, že zlá strava pôsobí aj na úplne inej úrovni.
„Štúdie ukazujú, že nezdravá strava zvyšuje riziko depresie.“ Pre rakúske noviny Kleine Zeitung to povedal Peter Holzer. Pracuje na Lekárskej univerzite v Grazi a zaujíma ho téma neurogastroenterológia. Tá sa zaoberá aj otázkou, ako spolu komunikujú črevo s mozgom, aký vplyv má výživa na našu náladu a čo s tým majú črevné baktérie.
Na otázku, ako je možné, že črevo s mozgom spolu komunikujú, Holzer odpovedá: „Prenos informácií je komplexný systém, zúčastňuje sa na ňom nervový systém, hormóny, ktoré vytvára črevo a imunitný systém čreva. Nakoniec sa dostaví aj črevný mikrobióm. Metabolity biliónov baktérií v čreve majú vplyv na mozog. To je základ pre objasnenie, či črevo môže ovplyvniť mozgové ochorenia.“ Zoznam chorôb, pri ktorých by zmena v črevno-mozgovej osi mohla prispieť k chorobe, je podľa jeho slov stále dlhší. Patrí sem aj Alzheimerova a Parkinsonova choroba, autizmus, roztrúsená skleróza, úzkostné poruchy, depresie, zlé zvládanie stresu a syndróm dráždivého čreva.
Nájsť skutočnú súvislosť, teda ukázať, že zmenený mikrobióm je príčinou choroby ako je depresia, je ťažké. Keď sterilným myšiam transplantujú mikrobióm chorého človeka, vzniká vzrušujúca otázka: Budú vykazovať rovnaké príznaky? V skutočnosti sa ukázalo, že keď im transplantovali stolicu depresívnych pacientov, ich správanie sa zmenilo. Boli bojazlivejšie, prejavovali depresívne vzorce správania. To je dôkazom toho, že mikrobióm môže ovplyvniť ochorenie, objasnil Holzer.
Ako ďalej uviedol, aj pri roztrúsenej skleróze a Parkinsonovej chorobe sa ukázalo, že transplantáciou mikrobiómu od pacientov sa príznaky posilnili. „Vysvetľujeme si to tak, že tých baktérií, ktoré podporujú zápal, je prebytok. Iné baktérie, ktoré pôsobia proti tomuto procesu, sú naopak redukované – výsledkom je narušenie rovnováhy.“
Ako sa na tom zúčastňuje strava? Istá austrálska štúdia skúmala, ako ovplyvňuje riziko depresie u dospievajúcich. Ukázalo sa, že keď nejedli len fast food, ale aj zdravú stravu, cítili sa lepšie, boli menej depresívni. Na takmer všetky ochorenia mozgu môže mať zdravá strava pozitívny vplyv.
Peter Holzer si tiež myslí, že nutričné poradenstvo by malo byť v každom prípade súčasťou liečby depresívnych pacientov. Dodáva, že je presvedčený o tom, že zmena stravy by mohla dokonca znížiť množstvo predpísaných liekov, výsledkom by bolo tiež menej vedľajších účinkov.
Zdroj: pravda.sk