Školy nechcú kvóty pre medikov

Kľúč, podľa ktorého by mali byť kvóty pridelené jednotlivým školám a študijným programom, chce spresniť až po diskusii s rektormi univerzít. Medici sa už dnes obávajú, že kvóty budú nízke. „Na Slovensku chýba najmenej tritisíc lekárov, mnohí sú už v dôchodkovom veku, bol by to zvláštny spôsob rituálnej samovraždy,“ upozorňuje šéf Akademického senátu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Daniel Böhmer. „Vieme si to predstaviť, ak by to číslo bolo okolo 350 študentov, pretože približne toľko ich prijímame každý rok,“ hovorí dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Peter Kubíček.

Žaloby súkromníkov
Problém vidia aj súkromné školy. Tie zarábajú predovšetkým na školnom a obmedzenie počtu študentov by im vážne zasiahlo do podnikania. „Určite by sme zvažovali aj žalobu, pretože je to neprimeraný zásah štátu do slobody hospodárskej súťaže,“ hovorí Jaroslav Ivor, dekan Právnickej fakulty súkromnej Paneurópskej vysokej školy. Súkromné školy už v podobnom spore uspeli na Ústavnom súde. Počas prvej vlády Roberta Fica podali prostredníctvom poslancov sťažnosť proti zavedeniu kvóty na počet externistov, ktorej sudcovia vyhoveli. „Analogicky sa domnievam, že ak by došlo k podobnému sporu, boli by sme opäť úspešní,“ dodal Ivor. Boj s ministrom Čaplovičom zrejme čaká aj jeho kolegov z ďalších súkromných škôl. Minister Čaplovič považuje ich tituly za nekvalitné a študentov by chcel presmerovať na verejné školy. „Tie diplomy, ktoré dostávajú študenti na súkromných školách, nestoja ani 20 percent toho, čo diplomy, ktoré dostávajú študenti na verejných školách. Musíme v tejto oblasti urobiť veľmi vážne opatrenia a veľký poriadok,“ vyhlásil včera Čaplovič.

Málo technikov
Ministrovi Čaplovičovi prekážajú najmä absolventi bez práce, prípadne tí, ktorí sa neuplatnia vo vyštudovanom odbore. Rektorov sa preto bude pýtať aj na to, ako peniaze presmerovať do technických a prírodných vied, „aby tie peniaze, ktoré dávame do vysokého školstva, priniesli efekt najmä vo vzťahu k úspešnosti absolventov na trhu práce“. Firmy si pýtajú najmä absolventov techniky – informatikov či strojárov vyťahujú zo škôl už počas štúdia. Nezamestnanosť vysokoškolákov ako celku zatiaľ nepredstavuje na Slovensku vážny problém, podľa údajov z roku 2010 nepresahuje päť percent. „Štatistiky hovoria, že nezamestnanosť vysokoškolákov je na podobnej úrovni, prípadne nižšia ako priemer krajín EÚ27 a vážnym problémom je skôr nezamestnanosť osôb so stredoškolským a s nižším vzdelaním,“ dodáva prezident Slovenskej konferencie rektorov Libor Vozár.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)