Prevádzka školy
Slovensku chýba vízia rozvoja univerzitného vzdelania
Za iniciatívu sa postavili napríklad člen Katedry filozofie a dejín filozofie Univerzity Komenského Emil Višňovský, profesor Vysokej školy manažmentu v Trenčíne Jozef Hvorecký, riaditeľ Centra pre bioetiku a profesor na UCM v Trnave Peter Sýkora či bývalý dekan Pedagogickej fakulty UK v Bratislave a bývalý poradca ministra školstva Miron Zelina.
Iniciatíva kritizuje aj súčasnú legislatívu. Systém univerzitného života sa podľa iniciatívy riadi zákonom o vysokých školách, ktorý je nepružný vo vzťahu k tradičným akademickým hodnotám. Administratívne a formalizované aktivity brzdia tvorivý potenciál a kapacity pracovníkov vysokého školstva, pohlcujú obrovské množstvo času pedagógov a ubíjajú ich tvorivú energiu.
Problematicky vidí iniciatíva aj systém riadenia. Spolitizované prístupy s orientáciou na krátkodobé efekty, ako napríklad zvyšovanie počtu absolventov vysokých škôl či okamžitý nárast publikačnej činnosti, zatienili dlhodobé a strategické videnie problémov vysokoškolského vzdelávania. Členovia iniciatívy pritom poukazujú na to, že súčasný spôsob financovania vysokých škôl je založený na nedostatočnom objeme zo štátneho rozpočtu a navyše vymýšľa merateľné ukazovatele na všetky pedagogické, vedecké a ostatné činnosti.
Financovanie študijných odborov podľa počtu študentov nijako nepodporuje kvalitu absolventov a nevytvára dobré predpoklady pre ich uplatnenie vo vyštudovaných odboroch a v praxi. Financovanie podľa počtu publikácií spôsobuje generovanie nekvalitných monografií, článkov a príspevkov na konferencie
Súčasný systém akreditovania študijných programov je podľa iniciatívy administratívne mimoriadne náročný, časovo a personálne neefektívny a nedostatočne transparentný. Kritériá sú formulované komplikovane a neraz sa spresňujú až počas procesu akreditovania.
Iniciatíva teraz navrhuje vypracovať dlhodobú víziu rozvoja vysokých škôl minimálne do roku 2 030, revidovať vysokoškolský zákon s cieľom posilniť akademické slobody a autonómiu vysokých škôl či zmeniť systém riadenia vysokých škôl a redukovať vplyvy centralizmu, byrokratizmu, ekonomizmu, administratívneho formalizmu a politizácie. Ďalej navrhujú tiež prehodnotiť financovanie vysokých škôl a zracionalizovať systém akreditácií.
Myšlienka založiť iniciatívu vznikla koncom leta. Členovia zatiaľ zostavili vyhlásenie, no zdôrazňujú, že im nejde len o jeden model a svojou iniciatívou chcú práve rozpútať diskusiu o vysokých školách. “Zmyslom je vytvoriť platformu pre ľudí z vysokých škôl, aby začali diskutovať o neradostnom stave našich vysokých škôl a jednotlivých systémových opatreniach, ktoré je potrebné urobiť, aby sa stav zlepšil,” povedal Sýkora s tým, že to potrebujú urobiť ľudia, ktorí vidia systém zvnútra.
Zdroj: SITA