Spolupráca materskej školy a rodiny

Vzťah rodiny a materskej školy by mal prerásť do dlhodobej spolupráce. Tá môže mať podobu formálnu aj neformálnu. Formálny typ spolupráce je určený fungovaním subjektov, ktoré zabezpečujú podiel rodičov na samospráve školy. Ide o rodičovské združenie a samosprávny orgán školy, ktorým je rada rodičov. Neformálny typ spolupráce sa odvíja od ostatných stretnutí oboch strán.

Spolupráca rodiny a školy je určená hlavným cieľom, spoločným záujmom – výchovou a vzdelávaním dieťaťa. Časť rodičov je pri angažovaní sa v škole motivovaná snahou podporiť školu materiálne, morálne alebo aj finančne, mať prehľad o tom, čo sa v škole deje.

Odborníci hovoria v tomto kontexte o štyroch typoch rodičov podľa kvalít rodičovského správania vo vzťahu k dieťaťu a škole:
• Najcennejší sú rodičia, ktorí prejavujú záujem o školu aj záujem o dieťa.
• Ako bezproblémoví sú hodnotení rodičia, ktorí sa zaujímajú predovšetkým o svoje dieťa.
• Treťou skupinou sú rodičia, ktorí zlyhávajú v niektorej z rodičovských funkcií.
• V poslednej skupine sú tzv. „nezreteľní“ rodičia, s výchovou nemajú žiadne problémy, ale sú bez kontaktov so školou.

Napriek spoločnému cieľu býva budovanie vzťahu „rodina – škola“ sprevádzané aj nedorozumeniami a hľadaním optimálneho prístupu k dieťaťu. Mnohokrát totiž existujú rozdielne predstavy rodičov a pedagógov v oblasti zodpovednosti za výchovu a vzdelávanie dieťaťa.

V súčasných rodinách je možné nájsť mnoho rôznych životných štýlov a kultúr, rodičia slobodnejšie prejavujú svoje názory a osobnostné charakteristiky. Je predpoklad, že nemajú dostatok času na kontakty so školou a informácie, ktoré získajú sú skreslené a nepresné. Z toho vyplýva, že nedostatok času je v súčasnosti zásadným prvkom ovplyvňujúcim spoluprácu rodiny a školy. Priame kontakty sú často iba na nevyhnutnej úrovni, čoho následkom môžu byť slabé vzájomné vzťahy.

Samotná spolupráca rodiny a školy začína spoluprácou pedagóga s konkrétnym rodičom. Na jej efektívnosť mimoriadne vplýva vzájomná komunikácia. Vyžadujú sa na to komunikačné kompetencie pedagóga, ktorými musí disponovať.

Pedagóg by mal voliť vhodné výrazové prostriedky a postupy nielen pri komunikácii o dieťati, ale v každej situácii, pokiaľ chce rodiča motivovať k nejakej aktivite a pomoci vo vzťahu k škole. Mal by sa snažiť predchádzať situáciám, ktorých dôsledkom by mohol byť konflikt a neporozumenie. Na to potrebuje ovládať nielen pravidlá efektívnej komunikácie, ale poznať aj typológiu rodičov

Vybrané z publikácie Materská škola a jej riadenie.