Legislatíva
Starostí na ministerstve školstva je veľa

TASR prináša rozhovor s ministrom školstva Eugenom Jurzycom (SDKÚ-DS).
V antiplagiátorskej novele sa urobili isté ochranné korekcie pre autorov. Aj tak zaznieva kritika, že práce zverejnené na webe bude môcť kopírovať zahraničie. Čo si o tom myslíte?
Novela vysokoškolského zákona pomôže slovenskému školstvu. Najmä preto, že zníži sklon k plagiátorstvu tým, že študenti, ale aj niektorí pedagógovia budú vedieť, že to, čo dajú na internet, bude tam visieť už navždy a kedykoľvek bude možné si skontrolovať, či v minulosti neodpisovali. Samozrejme, že takmer každé opatrenie prináša so sebou isté riziká. Na to poslanci zareagovali aj tým, že niektoré časti prác nemusia byť zverejňované. Treba nechať túto novelu existovať nejaký čas a pokiaľ budú nejaké problémy, tak sa budú dať vychytať, ale v zásade prinesie podľa môjho názoru zlepšenie vývoja na Slovensku.
Nemožno však vylúčiť, že sa nebude nikto inšpirovať...
Keď sa neuverejňovali práce, aj vtedy si niekto mohol zo školskej knižnice takúto prácu požičať a niečo z nej odpísať. Súčasne platí, že svet je čoraz transparentnejší a že aj človek, ktorý by prípadne niečo odpísal, tak aj jemu sa na to oveľa ľahšie príde. Navyše je dosť malá pravdepodobnosť toho, čo sa hovorilo - že budú Číňania odpisovať z našich diplomových prác. To nie je také jednoduché.
Na vládu má putovať materiál k vzniku ďalšej súkromnej vysokej školy. Ako je to teraz so vznikom ďalších VŠ na Slovensku? Jednu súkromnú nedávno vláda zamietla a premiérka povedala, že ďalšie nevzniknú, kým sa nezmenia pravidlá akreditácie.
V prípade súkromných VŠ nejde prioritne o štátne peniaze, pretože ony nedostávajú peniaze okrem prospechových a motivačných štipendií. Ide tam o riziko inflácie titulov. To znamená, že niekto poctivo študuje na škole, ktorá je korektná, ťažká, získa titul a niekto študuje na ľahšej škole, získa titul a tie tituly sú potom na nerozoznanie na trhu práce. Nepomáhajú rozoznať toho, kto usilovne študoval a toho, kto neštudoval usilovne. Keďže to riziko je dnes pomerne vysoké, tak vláda je veľmi opatrná pri schvaľovaní ďalších súkromných vysokých škôl. Nie preto, že by mala negatívny vzťah k súkromnému vlastníctvu, ale trh so vzdelaním je špecifický v tom, že na ňom existuje veľká informačná nerovnosť. Nevieme dobre momentálne rozoznať kvalitu od nekvality.
Váš rezort ohlásil šetrenie, usporili ste balík peňazí aj vďaka elektronickému obstarávaniu. Kde ste ešte škrtali? Prepúšťali ste zamestnancov po svojom príchode do úradu? Troch šéfov úradov ste prepustili pre nespokojnosť.
Sú dva druhy šetrení - jeden je taký, ktorý ekonómov teší a to je zefektívnenie systému, napr. elektronické aukcie. Z toho máme naozaj radosť, že sa nám podarilo dosiahnuť nižšie ceny v nákupoch. Potom je taký, menej populárny systém šetrenia, napr. prepúšťanie ľudí, znižovanie platov. Vzhľadom na stav verejných financií sme museli prepúšťať. Pravda je, že na začiatku niektorí boli prepustení aj z iných dôvodov, a to z tých, že v minulosti neefektívne hospodárili a tam mňa osobne pri prepúšťaní veľmi srdce nebolelo. Potom prišli na rad ľudia, o ktorých som si ja ľudsky myslel, že sú celkom slušní, ale nemali výsledky. Do tých 10 percent jednoducho musíme ľudí prepustiť. Verejné financie sú v zlom stave. To už človeka naozaj neteší, ale taký je svet.
O aké pozície ide?
Rôzne. Boli tam aj sekční šéfovia, aj riaditelia odborov, boli tam referenti.
Špeciálne základné školy navštevujú najmä rómski žiaci. Z radov kritikov zaznieva, že sa do týchto škôl nalievajú peniaze a preto tam lákajú práve rómske deti. Pritom prioritne by tam mali byť umiestnení hendikepovaní žiaci.
Áno, zdravý žiak nesmie byť v špeciálnej škole. Ak sa tak stane, tak niekto porušil zákon. Kontrolujeme to, nechceme, aby zdraví žiaci boli v špeciálnych školách pre postihnutých. Je možné, určite sa takéto situácie stávajú tak ako všade inde, že pravidlá sa niekedy porušujú. Snažíme sa to kontrolovať. V celej tej hre veľkú úlohu zohrávajú rodičia. Rodič nemôže dať zdravé dieťa do špeciálnej školy. Ale pokiaľ veľmi tlačí, tak sa môže stať v tej realite, že ho tam naozaj dostane. Budeme sa viac snažiť, aby ten rodič dal informovaný súhlas.
Oni ho dávajú už teraz.
Dávajú, otázka je, do akej miery je informovaný. Musíme pridať, aby tým rodičom bolo naozaj vysvetlené, že deti, ktoré končia špeciálne školy, majú naozaj horšiu perspektívu v živote.
Chcete posilniť rómske vzdelávanie aj tým, že posledný ročník v materskej školy bude povinný zo zákona?
Keby sa nám naozaj podaril posledný ročník v MŠ urobiť povinným a naozaj by tam tie deti chodili, to by to bola veľká vec, lebo deti zo sociálne znevýhodneného prostredia často nechodia ani do základných škôl.
Čo môžu v budúcom roku očakávať učitelia, čo sa týka ich platového ohodnotenia? Nechystáte sa niečo legislatívne upravovať?
Rozpočet je jasný, tam veľké zmeny neurobíme. Platí, že učitelia dostali výnimku, v rámci verejnej správy ide len o učiteľov ZŠ, SŠ a pedagógov VŠ, ktorým neklesá plat. U učiteľov v ZŠ sa dokonca premietajú pravidlá kariérneho rastu tak, že sa niektorým platy zvýšia. Pokiaľ ide o pravidlá, určite ich budeme meniť. Ale tak, ako sme na začiatku povedali – pomaly. To znamená, nechceme robiť revolúcie, pôjdeme smerom, o ktorom si myslíme, že je dobrý. Učiteľ alebo učiteľka, keď sa im každý rok menia dramaticky pravidlá, tak prestanú reagovať a veriť tomu, že štát to myslí vážne. Nemusia sa báť dramatických zmien, ale zlepšovať systém určite budeme chcieť.
V novej vyhláške o organizácii školského roka, ktorá začne platiť od januára, sa píše, že ministerstvo povoľuje školám vyučovať aj v sobotu. Čo to presne znamená?
Neznamená to, že žiaci a študenti budú musieť chodiť do školy v sobotu. To znamená, že tí, ktorí napr. študovali externe, chodili v sobotu, tak to mali prakticky zakázané. Dva dni voľna každý človek musí dostať, ale to nemusí byť presne sobota a nedeľa. A sobota je presne dňom, kedy sa u nás môže učiť.
Platí to pre všetky druhy škôl, aj pre základné?
Pre tie, ktoré by chceli učiť. To neznamená, že by mali učiť v sobotu. V podstate to znamená, že to dovoľujeme. V externom štúdiu alebo v súkromných školách, kde sa učilo v sobotu, tak sa môže učiť v tento deň.
Ste minister športu. Športujete, máte na to čas?
Asi týždeň pred predvolebnou politickou kampaňou som dostal na futbale pruh a potom cez kampaň som nemal čas si to nechať operovať. Potom som sa dostal sem (na ministerstvo, pozn. TASR) a to už vôbec nemám čas. Teraz nešportujem, iba sa chodím občas prechádzať s manželkou, prípadne navštívim posilňovňu, kde cvičím s veľmi ľahučkými váhami. Mrzí ma to, chýba mi to. Fakt je, že nemám čas. Možnože aspoň mám výhovorku pre pruh. Dlhodobo to nemôže ísť takto, lebo šport potrebujem na relax. Veľa som hrával futbal, chodievam na bežkách. Veľmi slabo lyžujem, ale rád, lebo zisťujem, že od istého veku aktivity, ktoré mi nejdú, zabezpečujú dobrý relax. Pri futbale sa úplne neodreagujem, lebo to beriem vážne. Lyžovanie i tanec mi až tak neprirástli k srdcu. Hrával som aj šach, ale dávno. Teraz by som môj mozog už úplne zabil. Starostí je tu veľa, za relax by som to nepovažoval.
Zdroj: TASR