Stravné lístky

O poskytovaní stravovania pre zamestnancov pojednáva § 152 Zákonníka práce. Uvediem príklad z praxe. Zamestnanec nastúpil v septembri 2016 do pracovného pomeru. Zamestnávateľ mu pridelil počet stravných lístkov zodpovedajúcich počtu pracovných dní. Rovnako v ďalších mesiacoch. V novembri čerpal zamestnanec dovolenku alebo bol práceneschopný 15 dní. Na začiatku novembra dostal plný počet stravných lístkov, ale na 15 dní nemal nárok. Tieto stravné lístky by mal vrátiť, pretože nemal nárok na poskytnutie stravy, keďže nepracoval, ale obyčajne ich nevracia, odloží si ic na ďalší mesiac. Na mesiac december mu zamestnávateľ poskytne o 15 lístkov menej, hoci odpracuje všetky dni. Takto je to v praxi "odjakživa" a postup Váško zamestnávateľa je správny.

Ďakujem za informáciu. Stravné lístky u nás platia len na konkrétny mesiac, teda nám nikdy nemôžu ostať. Mne sa len zdá nelogické, keď zamestnanec nastúpi napr. po polročnej PN do práce, tak nasledujúci pol rok nemá nárok na stravovanie.

Tak zase takto som to nemyslela a takto to nemôže fungovať. Platí všetko, čo som uviedla v predchádzajúcej odpovedi. Ak ste z nejakého dôvodu nepracovali deň alebo niekoľko mesiacov, nemali ste nárok na stravný lístok. Ak ste nastúpili do práce, hneď v ten deň máte nárok na poskytnutie stravy zo strany zamestnávateľa, prípadne, ak nemá vlastné stravovacie zariadenie, na poskytnutie stravného lístka. Nemôže to tak byť ako uvádzate, s tým som sa nestretla.

Doplním k otázke, že zamestnanec má nárok na zabezpečenie stravovania (stravné lístky/závodné stravovanie) po odpracovaní minimálne 6 hodín pracovného času. V praxi v prípade dlhšej práceneschopnosti (najmä po uplynutí 10 dní a zastavenia úhrady mzdy zo strany zamestnávateľa) je zastavený aj nárok na stravné lístky, a to do času opätovného nástupu do zamestnania. Ak za obdobie, ktoré zamestnanec neodpracoval (ak interná kolektívna zmluva nestanoví nárok na stravné lístky aj v prípade dovolenky a PN) boli zamestnancovi poskytnuté lístky, je korektné stravné lístky vrátiť zamestnávateľovi. Ak by neboli poskytované stravné lístky za obdobie po ukončení práceneschopnosti, t. j. nástupu na pracovisko, zamestnávateľ by porušil ustanovena § 152 Zákonníka práce. Zároveň spomínam, že zamestnávateľ nemôže určiť povinné čerpanie stravných lístkov, pričom ich použitie pre účely stravovania/obstarania potravín je na rozhodnutí zamestnanca, a to do času ich vyznačenej platnosti.