Prevádzka školy
Švédsko: Jedno zaucho a učiteľka ide pred súd

Slovenka Katarina Biörnstad žije vo Švédsku päť rokov a pri učení sa švédčiny asi pol roka pracovala na polovičný úväzok v miestnej škôlke. „Od začiatku som mala pocit, že zákaz fyzických trestov berú vážne,“ hovorí matka trojročnej dcéry.
Zažila to už prvý týždeň. „Dvojročné dievčatko počas obeda hodilo na zem tanier s jedlom a smialo sa mi do očí,“ spomína. Najskôr ju upozornila slovne, dievča to viackrát zopakovalo. Keď ju chytila za rúčku, aby tanier nehádzala, pedagógovia ju upozornili, že ak to ešte raz spraví, bude to mať následky.
Aké môžu byť, to pocítila jedna učiteľka. „Chlapček, syn mojej kamarátky, je trochu živší, drzejší ako ostatné deti. Raz dal tejto učiteľke facku a ona mu ju vrátila,“ opisuje jeden príbeh.
Učiteľka neskôr povedala, že prežívala ťažké obdobie. „Nikto dospelý to nevidel, sama sa hneď priznala. Okamžite ju prepustili, škôlka podala trestné oznámenie, aj keď sa dieťaťu nič nestalo. Teraz ju čaká súd, už nikdy nebude vo Švédsku robiť s deťmi,“ vraví Katarina.
Podľa prieskumov, kým pred zákazom fyzických trestov využívala bitku polovica švédskych rodičov, teraz je to len desať percent.
Podpora zákazu je v krajine veľká, stotožnila sa s ním aj Katarina. „Nepoznám švédskeho rodiča, ktorý by bil svoje deti.“ A aké sú švédske deti vyrastajúce bez pohlavkov? Ťažko vysloviť jednoznačné hodnotenie, keďže výchova nie je iba o telesných trestoch. Minulú jeseň však vyšla kniha Davida Eberharda s názvom Ako deti prevzali moc, a k výchovným modelom severanov je kritická.
Prominentný psychiater tvrdí, že Švédi vychovávajú deti až priveľmi liberálne. Deti si vyberajú, kedy sa bude jesť, kedy spať, čo pozerať v televízii, či kam sa pôjde na dovolenku. Dôsledkom je podľa neho to, že deti sú oveľa drzejšie a nevychovanejšie.
„Zašli sme od nebitia detí až po to, že si netrúfame im čokoľvek povedať. To nie je tá istá vec,“ povedal Eberhard podľa britského denníka Independent.
Zdroj: SME