Tajný recept na dobrú školu je doširoka známy

"Tímovosť sa nám zo škôl nevytráca. Skôr na väčšine škôl nikdy nebola,"myslí si riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica Juraj Hipš. Podľa neho sa školstvo za posledné dekády vôbec nezmenilo a spoločné prepájanie a medzipredmetová výučba naďalej ostáva luxusom. "Často sme svedkami toho, že každý si rieši svoj predmet a je rád, ak stihne prebrať to, čo štát predpisuje. Aj keď deti, rodičia a časť učiteľov vie, že sú to nepoužiteľné veci pre skutočný život,"komentuje.

Medzipredmetové vzťahy sa už pred niekoľkými rokmi snažila riešiť reforma exministra školstva Jána Mikolaja. Podľa viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana ale išlo o formálnu záležitosť. "Fungovala len na papieri, ale netvorila na tímovú prácu podmienky,“ komentuje. Ako tvrdí, v školstve sa nájdu nadšenci, no vždy existuje riziko, že vyhoria. Nie vždy totiž nachádzajú podporu u kolegov, ktorí sú zasypaní inými povinnosťami, a tak po čase buď odchádzajú, alebo padajú do sivého priemeru.

Aj podľa psychológa a odborníka na otázky pedagogiky Mirona Zelinu máme v tímovosti medzery. "Sme svedkami toho, že učitelia školy sa spolu nestretávajú, izolujú sa, závidia si, intrigujú, ohovárajú alebo tvoria malé uzatvorené skupiny, stretávajú sa vo svojich kabinetoch, hneď po vyučovaní odchádzajú na autobus, a tak ďalej,"upozorňuje. Výskumy ale nabádajú k tomu, že do škôl patria tímoví hráči. "Dobre zohratý pedagogický kolektív, ktorý ide za spoločným cieľom, je jeden z významných faktorom kvality školy, významnejší ako napríklad to, či škola je mestská, alebo dedinská, či je perfektne vybavená pomôckami, alebo nie,"podotýka Zelina.

"Z vlastnej skúsenosti viem, že ak na škole existuje tímový duch, škola dosahuje úžasné výsledky. Vidím to u nás, že pokiaľ robia kolegovia spoločnú aktivitu, veľmi silno to vnímajú aj študenti. Podľa mňa je toto recept na dobrú školu. Tam, kde panuje dobrá atmosféra a spolupráca, tam sa posúvame dopredu. Podpora tímovosti, samozrejme s investíciou do nej, by zvýšila kvalitu školy. Ak by učiteľom zaplatili prípravu na takúto činnosť, určite by to prinieslo výsledky. To by sme však v školstve nesmeli neustále počúvať obohranú pesničku: Na to nie sú peniaze,"hovorí Crmoman.

Zelina poukazuje na prax niektorých škôl v zahraničí. Učitelia sa denno-denne stretávajú v zborovni, kde si rozoberú deň. Hovoria o žiakoch, o dochádzke, metódach učenia, o tom, čo sa prihodilo a najmä o tom, ako ďalej. Podobné stretnutia sú zároveň prevenciu mobbingu aj bossingu, keďže sa učiteľom dostáva priestor pre to, aby si z kolegami vydiskutovali prípadné spory. "Niekedy sú dobrým prostriedkom aj rozličné slávnosti, posedenia, spoločný šport, výlety. Na takýchto pracovných aj relaxačných stretnutiach sa riešia rozličné spory, klebety, intrigy, konflikty, úlohy, predpokladá to otvorenú uvoľnenú, priateľskú atmosféru, ktorú by mal vytvoriť najmä riaditeľ školy,"hovorí o možnostiach, ako posúvať vzťahy na školách vpred Zelina.

Podľa Hipša nesú školy zároveň svoj diel zodpovednosti za nespoluprácu rodičov. "Bežne rodičovské združenie vás väčšinou bezpečne odradí od spolupráce so školou. Počúvate výklad triednej pani učiteľky alebo učiteľa spred tabule. Rovnako ako deti. Rodičia, ktorí chcú aktívne vstúpiť do spolupráce, sú často vykázaní do patričných medzí. Pretože žiadna konzervatívna inštitúcia nemá zmeny rada. Aj keď sú životné nutné, "myslí si. Jedno z riešení vidí v tom, že školy by mohli zakladať angažovaní rodičia, tvoriví učitelia aj inovatívne neziskové organizácie. "Školy, ktoré vznikajú zdola, obsahujú tímového ducha ako svoju základnú esenciu. Pretože inak by neprežili, "uzatvára.

Zdroj: aktuálne.sk