My chceme ďalej vzdelanosť v krajine rozširovať a celkom po práve a pravde to žiadame,
ale v takýchto okolnostiach najmä medzi chudobným ľudom ju rozširovať sa nám sotva
pošťastí. Bo ako dieťa sedliaka natoľko vyrastie, že samo chodiť môže, hneď ho rodičia jeho
k prácam privrú, lebo pri toľkom množstve najmä urbárskych robôt sa im i táto slabá pomoc
dobre zíde. Aby som druhé, z takéhoto zachádzania vytekajúce mravné následky zamlčal,
len to pripomínam, že takéto dieťa bez všetkého vzdelania ostáva, a tak sa stáva človekom
dorastlým, ale bez všetkého povedomia, bez všetkého citu ľudského. Vysmievajú sa za to
mnohí z chudobného ľudu, že je sprostý a hlúpy, urážajú sa nad jeho nízkym duchom, ale
mu nespomáhajú, nevidia, že príčinou zanedbania jeho nič je nie inšie, ako ťažké okolnosti
jeho. V hornom Uhorsku, kde je zem omoc neúrodnejšia ako na dolnej zemi a kde je
aristokracie v pomere omoc viac ako tuto, a preto aj jej vtok na ľud omoc ťažší, tá mienka
panuje o ľude obecnom, ktorá aj do porekadla prešla, že je sedliak oplan.