Učiteľ hľadá druhú prácu, aby mal na električenku

Aký je nástupný plat učiteľa, keď príde zo školy?
„Do decembra minulého roku bol 508,5 eura v hrubom. Je to veľmi nízky plat a reálne v čistom je to okolo 400 eur. Keby učiteľ nebol z Bratislavy a keby nebýval u rodičov, ale mal by z toho platiť prenájom bytu, bol by na hranici prežitia. Ak si má zaplatiť električenku, jedlo a má sa venovať škole, to je takmer nemožné.“

Ako potom učitelia fungujú?
„Veľakrát si musia hľadať ďalšiu prácu, väčšina jazykárov má druhé zamestnanie.“

Jeden z bratislavských učiteľov anonymne priznal, že jazdí v MHD načierno organizovane v skupine Tribus, pretože nemá na električenku.
„Je to reálne. V minulosti nebola situácia taká vypuklá, lebo existovali osobné ohodnotenia a nadčasové hodiny, čo trošku pomohlo.“

Nadčasy teraz neplatia?
„Nadčasová práca teraz nie je. Je menej žiakov a obmedzili sa prírodovedné predmety, poklesli aj úväzky a učitelia prišli o nadčasy. No učitelia, ktorí majú ďalšie zamestnanie, u nás nadčasy nechcú, lebo to jednoducho nestíhajú. Okrem toho to druhé zamestnanie býva lepšie platené.“
  
Je pre vás ako manažéra školy ťažké motivovať učiteľov?
„V minulosti sme mohli používať osobné ohodnotenie pri diferencovanej práci učiteľov, no dnes takmer úplne vymizli, lebo peňazí je menej. Preto som otvoril cestu učiteľom pre ich akreditované vzdelávanie v rámci celoživotného vzdelávania, aby si mohli hľadať vzdelávacie programy, ktoré im vyhovujú.

Myslíte akreditované vzdelávacie programy, kde učitelia zbierajú kredity, aby mali vyšší plat?
„Áno.“

Minister školstva Dušan Čaplovič však nedávno povedal, že možno zmení systém hodnotenia učiteľov a tieto kredity zrušia.
„Mnohé akreditované vzdelávania učitelia síce absolvujú, no ich prínos pre samotný výchovno-vzdelávací proces je veľmi nízky. Preto vzniká polemika, či je to tá správna cesta na zvyšovanie platov učiteľov. Vzdelávacích programov beží veľa a prekáža mi, že zatiaľ si nikto nedal tú prácu, aby zistil, aký vplyv má vzdelávanie na samotné vyučovanie.“

Kreditný systém je len jedna možnosť motivácie. Bratislavská župa chcela napríklad učiteľov motivovať bytmi. Majú vaši učitelia bytové problémy?
„V minulosti sme sa zamýšľali nad nadstavbou školy, kde by bolo aj pár bytov pre mladých učiteľov, ktorí začínajú a nie sú z Bratislavy. Máme veľké šťastie, že ako učitelia sa nám vrátili mnohí naši bývalí žiaci, sú to Bratislavčania a väčšinou majú bytové zázemie. Problém však ostal otvorený.“

Ste aj bilingválnym gymnáziom. Nemáte problém motivovať práve jazykárov. Alebo majú iné finančné ohodnotenie?
„Nemajú iné. Máme však tú výhodu, že našich talianskych lektorov podporuje talianska vláda. Sú tu vyslaní ako lektori talianskej vlády. V minulosti sme dokonca lektorom poskytovali aj ubytovanie, mali sme garsónky v Rači a dva jednoizbové byty v Lamači. No ministerstvo v minulosti vypovedalo zmluvy s mestskými časťami a byty napríklad v Lamači sme stratili.“

Župan Pavol Frešo často spomína, ako zástupkyňa školy s 25-ročnou praxou odišla robiť sekretárku, lebo vo firme zarobila viac. Zažívate podobné prípady?
„Mali sme napríklad veľmi dobrého taliančinára, ktorý bol aj šikovný informatik, vedel nám zalomiť školský časopis. Našiel si inú prácu, kde je ohodnotený minimálne dvojnásobne. To isté sa nám stalo aj s učiteľom matematiky a informatiky, odišiel do úplne inej sféry.“
  
Aj o platoch bol novembrový štrajk učiteľov. Učitelia žiadali viac o 10 percent, štrajk sa však skončil pri rozhodnutí vlády, že zvýšia platy o 5 percent. Nemali v štrajku vydržať dlhšie?
„Štrajk je nátlakový nástroj a myslím, že sa nepoužil tak, ako sa mal. Kvalitnejšie vzdelávanie na Slovensku je otázkou širokej spoločenskej vrstvy, netýka sa len učiteľov, preto by mali ľudia tlačiť na vládu. Tá by sa mala zamyslieť, ako je možné, že plat učiteľa, na ktorého kladú pomerne vysoké nároky, v porovnaní s ostatnými zárobkami vysokoškolsky vzdelaných ľudí, u nás dosiahne asi 45 percent z priemerného platu zamestnaného vysokoškoláka. Okrem toho podiel peňazí, ktoré idú do školstva, je menší ako v okolitých krajinách. Sme na chvoste celej Európy, tak asi niekde robíme chybu.“
  
Spomínali ste, že nepomôže zvýšenie platu o ďalších päť percent, ale chce to systémovú zmenu.
„Nemyslím si, že by situáciu v školstve vyriešilo zdvihnutie platov, a to ani o desať percent. Desať percent z 500 eur je 50 eur hrubého, to vám radikálne nezmení situáciu učiteľa.“

Navrhli ste preto systémové zmeny?
Už pred dvomi rokmi sme sa dostali do parlamentného výboru pre vzdelávanie a súčasný minister nás prijal a opýtal sa, aká je naša predstava o plate. Podľa nás by mal mať úroveň minimálne priemerného platu. Učiteľ by nemal byť zo školy vyháňaný do druhého zamestnania. Verejnosť veľakrát mylne vníma to, že učiteľ si za týždeň odučí 22 hodín, čo je o polovicu menej než bežný pracovný čas. Dobrý učiteľ však odrobí za týždeň viac než 40 hodín, sústavne sa pripravuje na vyučovanie. Žiaci majú čoraz viac informácií napríklad z internetu, a keď si ich učiteľ nedopĺňa, tak stráca dych.“
  
Prvé zvýšené výplaty o tých päť percent majú učitelia dostávať vo februári. Má na to škola peniaze?
„Cez Štátnu pokladnicu sme dostali rozpočet a v rámci neho sme boli povinní nadekrétovať vyššie platy a aj ich vyplatíme.“

Budú to aj platy nepedagogických pracovníkov?
 „K tým sme ešte nedostali usmernenie, malo by sa ísť cez nejakú špeciálnu kapitolu.“

Vaša škola bola pri štrajku špecifická. Vydržali ste najdlhšie?
„Neprerušili sme štrajk po tých troch dňoch, dokončili sme päť dní, tak rozhodli učitelia. Neboli spokojní s priebehom štrajku a chceli, aby sa pôvodná myšlienka nestratila len tak do zabudnutia, aby sme ďalej upozorňovali na zlú situáciu v školstve.“

Počas vlaňajšieho štrajku ste pôsobili ako jeden z najodbojnejších riaditeľov. Čo vás tak nahnevalo?
„(Smiech). Nebol som organizátorom štrajku. Ako riaditeľ školy som však musel zaujímať stanovisko, ako riešiť situáciu, keď učitelia neprídu na vyučovanie. Myslím, že situácia v školstve nie je dobrá, preto som podporoval myšlienku učiteľov, aby vláda venovala vyššiu pozornosť školstvu. Treba do školstva viac investovať, hľadať cesty na skvalitnenie výchovnovzdelávacieho procesu a naštartovať zmenu aj vo vysokoškolskej príprave mladých učiteľov. Ak sme si vedomí toho, že tí najkvalitnejší nemali záujem o pedagogické smery štúdia, lebo sa tam nemajú ako uživiť, treba to zmeniť. Príkladom je fínsky model, kde je učiteľské povolanie popri lekároch najžiadanejšie a robia veľmi tvrdý výber na pedagogické smery. U nás pedagogické školy figurovali často ako náhrady. Ak sa uchádzač nedostal inam na školu, tak zobral aj tú pedagogickú.“

Nové školské odbory by chceli pokračovať v štrajku 13. marca, teda počas maturít a v deň testovania deviatakov.
„Myslím, že by to učiteľom len poškodilo. Je dobré, že existuje myšlienka aj na takýto nátlakový spôsob. No bolo by dobré urobiť všetko pre to, aby takáto situácia nenastala. To si musí uvedomovať najmä vláda, ktorá by nemala čakať na štrajk a až potom diskutovať.“

Zvládli minister a vláda situáciu počas štrajku?
„Riešila sa len kritická situácia v danom momente. Ako som už povedal, chce to systémové zmeny a nielen hasiť momentálnu situáciu. Z môjho pohľadu dať učiteľom päť percent je síce určitý krok k zmiereniu, no určite to nerieši situáciu v školstve, a to ani vtedy, keď platy zdvihnú o ďalších päť percent.“

Vláda aj tak tvrdí, že na tých ďalších päť percent teraz nemá.
„Mne by neprekážalo, že na to teraz nemajú. Bude mi prekážať, keď sa niekto nezamyslí, čo bude v ďalšom období 2014 až 2016, že máme nerovnocenné postavenie vzhľadom na všetky okolité krajiny. A pritom aj to sú postsocialistické krajiny.“

Zdroj: SITA (Sme)