Učitelia nepovažujú testy za objektívne

Cieľom celoslovenského testovania žiakov deviatych ročníkov je zistiť vedomosti, ktoré nadobudli počas štúdia v základných školách a porovnať ich navzájom. Okrem toho sú výsledky monitorov cennou spätnou väzbou pre učiteľov. Môžu byť varovným signálom alebo pochvalou za dobre vykonanú prácu. 1168 žiakov z 38 škôl v okresoch Liptovský Mikuláš a Ružomberok svojím výkonom veľmi nepresvedčili. Výsledky z matematiky a slovenského jazyka boli v priemere horšie ako celoslovenské. Priemerná úspešnosť monitoru z matematiky všetkých deviatakov na Slovensku bola 52,9 percent. Liptáci napísali test iba na 51,16 percent.

V slovenskom jazyku a literatúre sa tiež príliš nevyznamenali. Oproti slovenskému priemeru 58,2 percent získali 55,94 percenta. Výsledky liptovských deviatakov hovoria jasne, Ružomberčania sú lepší slovenčinári, Mikulášanom ide lepšie matematika. Základné školy v mestách a obciach pripravili žiakov v matematike takmer rovnako, úspešnosť mestských škôl bola v slovenskom jazyku jednoznačne lepšia. Liptovskí pedagógovia súhlasia s rozhorčením kolegov z celého Slovenska. Príklady z matematiky boli neriešiteľné, mali ťažké znenie, ktoré deti nepochopili a nedokázali ich vypočítať. Štát preto pridal celoplošne každej škole ďalších 15 percent.

Pomohlo doučovanie a krúžky
Našli sa však medzi nimi aj výnimky, ktoré vysoko prevýšili celoslovenský priemer. Najlepšie si počínali žiaci zo Základnej a materskej školy J. D. Matejovie v Liptovskom Hrádku. Blysli sa najmä výsledkom, až 81 percent, zo slovenského jazyka a literatúry, čo ich posúva na prvú priečku úspešnosti medzi liptovskými školami. Z matematiky dosiahli 72,6 percenta, teda druhý najlepší priemer za prvou Partizánskou Ľupčou. „Myslím si, že v monitore bola tohto roku latka nasadená veľmi vysoko. Mali sme jednu triedu deviatakov, tieto deti sú veľmi šikovné. So žiakmi sa dobre pracuje, boli výborne pripravení. Učiteľky sa im venovali aj cez poobedia, pripravili ich na vysokej úrovni, ale aj žiaci mali o doučovania záujem. Posúva nás to dopredu, dáva nám to záväzok, aby naše výsledky boli aj naďalej takto preukázateľné,“ povedala Ľubica Drozenková, riaditeľka MŠ a ZŠ J. D. Matejovie v Liptovskom Hrádku, ktorá aj v minuloročnom testovaní dosiahla nadpriemerné výsledky. „Naše výsledky odrážali známky žiakov, takže sme spokojní. Považujeme ich za objektívne. Máme výhrady len voči otázkam v teste z matematiky.

Za úspešnosť našich deviatakov vďačíme učiteľom, ktorí sa venovali žiakom na krúžkoch, doučovaniach, cvičeniach z matematiky. Budeme pokračovať v úsilí, pretože dobré výsledky máme každý rok,“ konštatovala Anna Podmanická, zástupkyňa riaditeľa Základnej školy Klačno v Ružomberku, ktorú v tomto školskom roku opustí najviac deviatakov v Liptove. „Hodnotenie nepovažujem za objektívne meranie. Výsledky boli skreslené, lebo príklady nemali jasné zadanie. Z toho vzniklo, že žiaci to nevedeli vypočítať, a potom sa nespravodlivo korigovali výsledky žiakov. Nie je to meranie, ktoré by ukazovalo skutočný stav vedomostí žiakov. Úspešnosť školy nie je založená len na jednom teste z dvoch predmetov v deviatom ročníku. Škola sa prezentuje vo viacerých smeroch, nielen v slovenskom jazyku a matematike,“ povedala Ľudmila Sedliaková, riaditeľka Základnej školy na Okoličianskej ulici v Liptovskom Mikuláši. 

Stredné školy a rodičia by sa monitorom nemali riadiť
Školy sa dnes bijú o každého žiaka, je na úvahe rodiča, do ktorej dieťa prihlásia. Je monitor vhodným meradlom, podľa ktorého si vyberajú rodičia školu? Na základe výsledkov deti prijímajú aj na stredné školy. Je takýto systém spravodlivý? Učitelia sa zhodujú, že výsledok celoslovenského testovania nie je v tomto smere šťastný.    „Vhodnejšie by bolo, keby si stredné školy samé vybrali žiakov na základe vlastného testovania a prijímacích pohovorov. Monitor, ako základ výberu žiakov na stredné školy, nie je objektívny. Niektorí žiaci tipujú, iní majú trému,“ zhrnula Podmanická. Rodičia sa, podľa jej slov, výsledkami monitorov pri výbere školy pre dieťa neriadia, je pre nich skôr dôležité, kto v škole učí. Riadia sa kvalitou pedagógov.

Rovnaký názor má aj riaditeľka Drozenková: „Monitor nie je vhodný ukazovateľ. Niektoré deti, ktoré majú výborný prospech, na monitore zlyhávajú zo stresu. Školské výsledky, ktoré sa ukazujú počas celého roka, sú lepšie meradlo pre výber školy ako jeden deň alebo jedna skúška detí. Nápomocná môže byť, napríklad, účasť a úspešnosť detí na súťažiach alebo olympiádach.“ „To, čo dala škola deťom, ohodnotia až s odstupom času, keď prídu do praxe. Pohľad na školu získajú zrením, skúsenosťami, na základe životných skúseností. Deti to vedia oceniť, až keď prídu do praxe. Často sa stáva, že ten najprísnejší učiteľ, na ktorého možno aj nadávajú, bol pre nich najužitočnejší pre praktické vedomosti a pre život,“ dodala Sedliaková.

Nie je jednotka ako jednotka
Dlhodobo sa objavujú špekulácie a porovnávania základných škôl v mestách a obciach. Dedinské školy sú menšie, často je v jednej triede sotva 20 žiakov. Učitelia ich poznajú odmalička, rovnako ako ich rodinu, čo zvádza k neobjektívnemu hodnoteniu žiakov. Atmosféra je v nich, na druhej strane, skôr rodinná. V Liptove funguje spolu 38 základných škôl. V okrese Liptovský Mikuláš sa deti učia v 20 školách, pričom 8 je priamo v meste, tri v Liptovskom Hrádku a 10 v okolitých obciach. Ružomberskí školáci sa učia v 8 základných školách v meste a 10 ich je obecných.

„Mestské školy majú možno viac prostriedkov, viac vybavenia a kvalifikovanosť učiteľov je vyššia. Môžu si dovoliť zaplatiť kvalifikovaných učiteľov na všetky predmety. V dedinských školách sa to nedá, pretože nedokážu vytvoriť plné úväzky. U nás je atmosféra domovská, pokojnejšia, sme menšia škola, deťom sa môžeme venovať viac a učitelia svoje deti dobre poznajú,“ povedala Drozenková. „Jednotka na jednej škole má inú hodnotu ako na druhej. Je to individuálny prístup medzi učiteľom a žiakom. Je vymedzené, čo všetko musí žiak ovládať na konkrétnu známku. Ale aj gymnaziálni učitelia potvrdia, že sa často stáva, že žiaci s jednotkami sa na strednej škole rozvrstvia,“ opísala Sedliaková.

Dospelí by sa mali vo výchove detí spojiť
Riaditeľka Sedliaková poukázala na novodobý jav, ktorý, podľa nej, deformuje školstvo a školský systém. Ak žiak prinesie zlú známku, na vine nie je on, ale učiteľ. „Deti aj rodičia si myslia, že učitelia im chcú uškodiť. Školy sú teraz vo zvláštnom postavení, rodičia a žiaci spolu stoja proti škole. Keď dostane dieťa zlú známku alebo poznámku, je na vine učiteľ, nie dieťa. Je to pomýlený hodnotový systém. Dospelí by mali držať spolu vo výchove detí. Raz sa to proti dospelým môže obrátiť. Práva dieťaťa sú dnes na najvyššom piedestáli a dospelí len kľučkujú, aby ich nepoškodili. Ide to ale na úkor vedomostí a školského prospechu. Spoločnosť ochraňuje práva dieťaťa na úkor toho, aby sme my pritlačili a deti šliapali na výkon. Je to nespravodlivý postoj voči deťom. Dospelí sa musia pri výchove detí spojiť ,“ dodala riaditeľka.

Zdroj: SITA (Liptovské noviny)