Najdôležitejšie rituály a rutina

Kým v predchádzajúcich článkoch sme si objasnili význam rituálov v živote a pozreli sme sa na rôzne situácie, pri ktorých počas školského vyučovania často dochádza k vyrušovaniu, teraz pôjdeme o krok ďalej v tom, že oba tieto procesy užitočne prepojíme. Ukážeme si, ako pomocou vytvárania vhodných rutín (tiež rituálov) – nacvičených foriem správania – môžeme vyrušovaniu v triede predchádzať.

Ponúkame prehľad najdôležitejších zvykov a rutín v nasledujúcich situáciách:

  • nastolenie ticha v triede,
  • vstup do triedy,
  • presadanie z kruhu späť na miesto a podobné prechodné situácie.

Tento článok je zameraný na rutiny využiteľné pri nastolení ticha v triede. Už len budovaním účelných rutín u žiakov výrazne obmedzíte rušivé správanie a udržíte v triede poriadok.

Za zmysluplné považujeme aj nasledujúce rutiny:

  • spätná väzba ako dôležitý zdroj informácií pre učiteľa,
  • rituál na záver práce v skupinkách, pretože práve vtedy deti najčastejšie vyrušujú.

Nastolenie ticha v triede

V triede pani Petersovej zavládlo hrobové ticho. Všetci šiestaci ju pozorne počúvajú, keď im vysvetľuje niečo dôležité. Výhody tohto postupu sú jasné. Pani Petersová môže pokojne vysvetliť, čo je podľa nej podstatné. Má dobré vyhliadky na dosiahnutie cieľa, aby žiaci látku pochopili. Tým vytvára u detí predpoklady úspešného zvládnutia úlohy a dobrých pocitov, ktoré z toho vyplývajú. Pracujú, samozrejme, sústredenejšie a dosahujú lepšie výsledky. Ako to pani Petersová dokázala, sa dozviete o chvíľu.

Žiaci musia byť ticho, keď učiteľ vysvetľuje niečo dôležité.

Variant 1: Vhodné najmä pre žiakov 1. – 6. ročníka

Učiteľ ráta od 4 do 1. Všetci počítajú s ním.

  • 4 znamená: Všetko pustím z ruky. Prečo? Ak deti budú niečo držať v ruke, môže ich to rozptyľovať a začnú sa s tým hrať. Jeden zo žiakov môže napríklad klopkať ceruzkou o stôl.
  • 3 znamená: Ruky si prekrížim na hrudi. Dieťa s nimi nebude rušiť suseda.
  • 2 znamená: Zatvorím si ústa. Žiaci teraz, prirodzene, nemajú čo rozprávať.
  • 1 znamená: Učiteľovi sa budem pozerať do očí. Vďaka očnému kontaktu budú deti s veľkou pravdepodobnosťou aj skutočne počúvať. Ak sa napríklad pozerajú z okna, sú zrazu myšlienkami niekde inde.

Podstatné výhody:

  • Učiteľ žiakov zamestná.
  • Počítaním si deti samy dávajú pokyny, samy si teda hovoria, čo majú robiť.
  • Učiteľ môže každý jeden krok sledovať. Vďaka tomu môže okamžite zasiahnuť, ak niekto zo žiakov príslušný krok nedodrží. Jeden z našich štyroch bodov by sme samozrejme mohli nazvať aj „Dávam pozor“. Tým však učiteľ kladie na deti požiadavku, ktorú si nemôže preveriť, čo nie je veľmi ideálne.

Variant 2: Vhodné najmä pre starších žiakov a adolescentov

Učiteľ na začiatku vytlieskava jednoduchý rytmus. Žiaci sa pripoja a zároveň s učiteľom udržiavajú očný kontakt. Keď sa trieda úplne stíši, začne učiteľ vysvetľovať.

Podstatné výhody:

  • Tlieskanie nemožno prepočuť.
  • Pre starších žiakov je rytmické tlieskanie zaujímavé.
  • Musia odložiť všetky predmety, aby mohli tlieskať s učiteľom.
  • Nie je to zložité.

Roztlieskavanie – je vhodné pre 3 až 5 žiakov.

Postup:

  • Podľa počtu žiakov v triede vyberieme 3 až 5 „kapitánov“. Túto funkciu nazvite tak, aby deti oslovila, ako napr.„majster taktu“ alebo „majster rytmu“.
  • Ak potrebujete v triede úplné ticho, „zmobilizujte“ ich, napr. pomocou červeného svetelného signálu. Dáte im tak znamenie, že majú začať s tlieskaním. Na túto úlohu vyberte žiakov, ktorí sú rovnomerne rozmiestnení po triede.
  • Kapitánov/Šerifov vopred poučte o ich úlohe, ako aj o tom, aký signál im dáte.
  • Aj v prípade tohto variantu nastolenia ticha sa, pravdaže, majú zapojiť všetky deti. Zároveň majú hneď začať tlieskať.
  • Kapitánov/Šerifov striedajte každé dva až tri týždne.
  • Na začiatku vyberte na túto úlohu žiakov s obzvlášť problémovým správaním. Naskytne sa vám tak príležitosť na pozitívnu komunikáciu s nimi. Využite ju, aby ste cieľovo zlepšili svoj vzájomný vzťah. Poďakujte im napríklad za ich hodnotnú spoluprácu a dajte im najavo, že cítite ich podporu. „Ďakujem ti za pomoc, Dario,“ povie pani Petersová. Potom sa s ním dohodne, že zavolá jeho rodičom a povie im, akú veľkú oporu má v Dariovi. Rodičia sa naozaj veľmi tešia. „Konečne nejaká dobrá správa zo školy,“ vraví Dariova matka. A pritom si pomyslí: „Teraz už majú dobrú učiteľku.“
  • Premyslite si, či tento spôsob chcete v triede využiť len v mimoriadne náročných situáciách. Mohli by ste nájsť aj iné vhodné momenty, napríklad niekedy potrebujete dať žiakom dôležitý pokyn, keď sú zahĺbení do skupinovejpráce.

Zhrnutie témy – Nastolenie ticha v triede

Príprava a realizácia v kocke

  • Naplánujte si jednoduchý zvyk, do ktorého sa deti zapoja.
  • Určite si, ako presne má zvyk vyzerať – môžete sa na tom dohodnúť spoločne so žiakmi.
  • Pre staršie deti je vhodné tlieskanie.
  • Pred nacvičovaním v triede vždy rátajte s tým, že niekto, nech už z akéhokoľvek dôvodu, môže vyrušovať.
  • Pokúste sa aj napriek tomu vždy zachovať pokoj.
  • Ak sa vám to aj nie vždy podarí, ešte to nie je koniec sveta.
  • Musíte počkať, kým nezavládne úplné ticho.
  • Sledujte celú triedu.
  • Upustite od akýchkoľvek diskusií či napomínania, aj keď sa žiaci nechcú utíšiť.
  • Ostaňte pokojní a uvoľnení.
  • Začnite vysvetľovať až potom, keď sú naozaj všetci ticho.
  • Predovšetkým na začiatku, počas zavádzania zvyku, dávajte celej triede pozitívnu spätnú väzbu. Nekritizujte. Viac informácií nájdete v nižšie uvedenej literatúre.

Pri presadaní z kruhu na miesta začnú deti veľmi ľahko vyrušovať. V nasledujúcej kapitole sa dozviete, ako si poradiť s takýmito a podobnými prechodnými situáciami.

Odporúčaná literatúra

  • Eichhorn, C. (2014): Manažment triedy, Dr. Josef Raabe Slovensko, s.r.o.
  • Eichhorn, C. (2015): Classroom-Management: Wie Lehrer, Eltern und Schüler guten Unterricht gestalten. Klett-Cotta. 8. Aufl.
  • Eichhorn, C., von Suchodoletz, A., (2014): Die Klassenregeln. Guter Unterricht mit Classroom-Management. Klett-Cotta, Stuttgart.
  • Evertson, C., Weinstein, C. (2006): Handbook of Classroom Management. Research, Practice and Contemporary Issues.
  • Helmke, A. (2012): Unterrichtsqualität und Lehrerprofessionalität. Diagnose, Evaluation und Verbesserung des Unterrichts. Kallmeyer, Seelze.
  • Hillenbrand, C., Hennemann, T. (2012): Unterrichtsstörungen vermeiden – durch gutes Classroom-Management. In SchVw NRW, Heft 4 (o. S.).

www.classroom-management.ch