Ritualizovaná spätná väzba od žiakov

Po viacerých inšpiráciách na prevenciu vyrušovania v rôznych etapách vyučovacieho procesu, môžeme sa sústrediť na ďalší účinný spôsob udržania pozornosti žiakov.

Áno, máme učebné osnovy. A áno, obsahujú dôležité pokyny na vyučovanie. Ale predsa – veľa z toho, čo je v nich napísané, sa vám v konkrétnej situácii na hodine nehodí. Najmä:

• ak vaši žiaci neporozumeli zadaniu,
• ak sa práve nudia,
• ak majú pocit, že nezapadajú do kolektívu.

S týmto problémom vám môže pomôcť dômyselné využívanie spätnej väzby, ktorou sa budeme zaoberať v tejto kapitole.

Vyučovanie so spätnou väzbou

Samozrejme, že spätnú väzbu pri vyučovaní už dávno využívate, keď napríklad beriete do úvahy náladu v triede a emocionálne rozpoloženie žiakov. A to je skvelé, aj takýto prístup je dôležitý. Môžete potom primerane reagovať. Dianie v triede je však natoľko komplexné, že žiaden učiteľ nemôže mať dokonalý prehľad stále.

To platí obzvlášť pre tieto situácie:

● Situácia A

Učiteľ zadal žiakom úlohu, ale niektorí z nich nie úplne pochopili, čo majú robiť. Zo strachu, aby sa pred spolužiakmi nestrápnili, nič nepovedia, napriek tomu sa ale tvária, že vedia, čo majú robiť. Po desiatich minútach učiteľ náhodou zistí, že všetko z ich doterajšej práce je zle. Žiaci musia začať ešte raz, odznova. To sa im teraz ale vôbec nechce.

● Situácia B

Žiaci strávili už istý čas nad samostatnou úlohou. Teraz by ale mali pokračovať v skupinách a svoju prácu prehĺbiť. Niektorí sa však pri samostatnej práci natoľko vyčerpali, že teraz už na skupinovú prácu vôbec nemajú energiu. Ale samozrejme, nikto z nich sa neprihlási a nepovie: „Môžem si dať teraz malú prestávku a dobiť si baterky?“ No a namiesto toho, aby sa naozaj zapojili do práce v skupinke, vyrušujú ostatných spolužiakov a odvádzajú ich pozornosť.

● Situácia C

Učiteľ je nadšený z témy, ktorú si dnes pre svojich žiakov pripravil. Veď do nej aj investoval veľa času. No jeho žiakom sa učebná látka vôbec nepáči. Zadané úlohy sa im zdajú nudné. Zrazu jeden zo žiakov hodí cez triedu papierovú guľôčku. Nastane rozruch a učiteľ je podráždený. Samozrejme, že sa nikto neprihlási a nepovie: „Ja sa nudím“.

Ale ako môže učiteľ z našich príkladov zistiť, ako to s jeho žiakmi naozaj je?

Odpoveď sa dozviete v nasledujúcej časti článku, kde vám na spomínané situácie ponúkame riešenie.

Trojuholníková pyramída

V triede pani učiteľky Hagenovej má každý žiak na lavici položenú trojuholníkovú pyramídu, teda pyramídu, ktorej základňou je rovnostranný trojuholník. Viditeľné strany pyramídy sú natrené rôznymi farbami – červenou, žltou, zelenou. A takto ju využije:

● V situácii A

Ak zadaniu porozumeli a nepotrebujú žiadnu pomoc, natočia pyramídu zelenou stranou k pani učiteľke. To znamená:„Všetko zvládam“. Žltá znamená: „Ešte to skúsim“ alebo „Myslím si, že mi to nakoniec predsa len pôjde“. Ak je pyramída natočená k učiteľke červenou stranou, znamená to: „Už si s tým neviem dať rady/už sa nechytám, pomôžte mi“.

● V situácii B

Žiaci pani učiteľky Hagenovej už dlhší čas pracovali samostatne. Teraz by mali prejsť na prácu v skupinách. Pani učiteľka Hagenová sa triedy spýta: „Máte ešte dosť energie na ďalšiu prácu?“ Žiaci natočia pyramídu k pani učiteľke zodpovedajúcou stranou. Tak na prvý pohľad zistí, či deti ešte vládzu. Ak niektoré otočili pyramídu červenou stranou, rozhodne sa, že skôr, ako bude pokračovať, urobí so žiakmi krátke pohybové cvičenie, aby sa prebrali. A len potom bude pokračovať s prácou v skupinách, aj keď im prirodzene ostane trochu menej času.

● V situácii C

Pani učiteľka Hagenová ukončila prácu v skupinách, ale teraz by rada vedela, čo na to hovoria žiaci. Na fólii má pripravené otázky a deti pomocou pyramídy odpovedajú nasledovne:

Zadanie úlohy na prácu v skupine:
– mi bolo jasné = zelená,
– mi nebolo úplne jasné = žltá,
– nevedel/nevedela som, čo mám robiť = červená.

Úloha bola podľa mňa:
– príliš ťažká = červená,
– príliš ľahká = žltá,
– taká akurát = zelená.

Práca v skupine:
– bola podľa mňa nudná = červená,
– neviem sa rozhodnúť = žltá,
– bola podľa mňa zaujímavá = zelená.

Vo svojej skupine:
– som sa cítil/cítila dobre = zelená,
– neviem sa rozhodnúť = žltá,
– som sa necítil/necítila dobre = červená.

V mojej skupine:
– sa mi pracovalo dobre = zelená,
– neviem sa rozhodnúť = žltá,
– sa mi nepracovalo dobre = červená.

Výhody ritualizovanej spätnej väzby

• Žiaci sa pravidelne zamýšľajú nad svojím citovým rozpoložením, čiže jedným z nosných pilierov konceptu emočnej inteligencie (Salovey, P., Caruso, D., Mayer, J., 2004).
• Učiteľ rýchlo a jednoducho získa prehľad o dôležitých aspektoch svojho vyučovania, a tak ho dokáže v prípade potreby vhodným spôsobom upraviť.

Žiaci, ktorí dali „červené“ odpovede

Pracovný hárok – na zaznačenie odpovedí žiakov

Ako využiť ritualizovanú spätnú väzbu od žiakov

Konkrétne príklady

Jeden zo žiakov viackrát uviedol: „Neporozumel som zadaniu“ a ďalší „V mojej skupine sa mi nepracovalo dobre“. Výhody a dôsledky takýchto informácií sú jasné. V prvom prípade je naozaj možné, že sú na žiaka kladené príliš veľké nároky a treba porozmýšľať, akou formou mu čo najlepšie pomôcť. V druhom prípade ide možno o niekoho, kto je v triede izolovaný od kolektívu. Natíska sa otázka, ako by sa mohol lepšie začleniť.

Ritualizovaná spätná väzba v kocke

• Pre voľbu, ako budete v konkrétnej chvíli na hodine postupovať, je smerodajná skôr momentálna situácia v triede než učebné osnovy.
• Nechajte deti, aby si svoje trojuholníkové pyramídy pripravili sami.
• Každý žiak na spodok pyramídy napíše svoje meno.
• Vysvetlite, ako budete s pyramídami pracovať.
• Používajte ich opakovane.

V ďalšej kapitole sa budeme venovať práci v skupinách. Aj keď takéto aktivity zväčša veľmi dobre začínajú, často sa stáva, že na ich konci žiaci všemožne vyrušujú. Povieme si, čo robiť v takom prípade.

Odporúčaná literatúra

• Eichhorn, C. (2014): Manažment triedy, Dr. Josef Raabe Slovensko, s. r. o.
• Brüning, T., Saum, T. (2009): Erfolgreich unterrichten durch kooperatives Lernen. Strategien zur Schüleraktivierung. zv. 1. 5. vyd.
• Eichhorn, C. (2015): Classroom-Management: Wie Lehrer, Eltern und Schüler guten Unterricht gestalten. Klett-Cotta. 8. vyd.
• Eichhorn, C., von Suchodoletz, A., (2014): Die Klassenregeln. Guter Unterricht mit Classroom-Management. Klett-Cotta, Stuttgart.
• Salovey, P., Caruso, D., Mayer, J. (2004): Emotional Intelligence in Practice. In: Linley, A., Joseph, S.: Positive Psychology in Practice. Hoboken, New Jersey, s. 447-463.

www.classroom-management.ch