V Sklenom žiaci píšu na digitálnej školskej tabuli

- Aj u riaditeľa? To je prvá otázka pre Milana Michalíka, riaditeľa ZŠ v Sklenom.
Osobne som sa po prvýkrát stretol s interaktívnym systémom vzdelávania asi pred dvoma rokmi a digitálna tabuľa ma zaujala na prvý pohľad.
Keďže doterajšie vzdelávanie nestálo ani za fajku dymu, mohol som len privrieť oči a snívať o prvom digitálnom – A - napísanom v ZŠ v Sklenom.

- Takže ste sa rozhodli inovovať bežný vyučovací proces touto novinkou?
- Je mnoho dôvodov, pre ktoré je takmer nevyhnutné dnes v školách rozmýšľať týmto smerom. Prvým dôvodom je dátum. Píše sa rok 2011 a keď deti, ktoré teraz sedia v prváckych laviciach, zoberú do rúk náš svet, nikto sa už nebude pýtať: „Ovládate prácu s počítačom?” Interaktívna tabuľa ako systém ovládania PC dotykom na tabuľu, je pre mňa ako učiteľa dokonalým pomocníkom na permanentné a takmer podvedomé získavanie kompetencií v tejto oblasti.

Deti sa učia písať mäkké -iv slove oči a pritom pracujú s počítačom. S tým logicky súvisí aj tlak vrchnosti zosobnený v Štátnom vzdelávacom programe, kde Informatika figuruje ako povinný predmet už od 2. ročníka. Druhým dôvodom je, že momentálne už existuje dostatočné množstvo kvalitného softvéru či iného učebného materiálu použiteľného pri práci s interaktívnou tabuľou. Možnosť upravovania materiálov stiahnutých z netu je novým a obrovským priestorom v každej fáze učenia sa detí.

Ďalšími dvoma nemenej dôležitými pozitívami sú, že deti v prvých laviciach nemajú zaprášené hlavičky a ja, ako polomuž na 1. stupni ZŠ, mám perfektnú hračku.

- Čím je pre učiteľa výnimočná alebo prínosná takáto interaktívna tabuľa?
- Prínos vidím predovšetkým v dvoch rovinách. Príprava na vyučovanie je prvou z nich. Túto etapu učiteľovej práce dokáže výrazne skrátiť a zefektívniť. A to z jednoduchého dôvodu - všetko je na nete. A čo je na nete, to sa dá použiť. Možno ešte vyšším poschodím je možnosť istého projektovania vyučovacej hodiny, keď práve prístup k množstvu materiálu, a to doslova za pár sekúnd, dáva učiteľovi príležitosť reagovať na nepredvídateľné momenty v procese učenia sa, či na záujmy detí. To ale samozrejme hovorím o kombinácii interaktívnej tabule a pripojenia na internet.
  
- Ako reagovali žiaci na túto zmenu vo vyučovaní, nadchla tabula aj ich ?
- Deti spravili „yéééééééés” a chcú ísť písať na tabuľu, aj keď nevedia správnu odpoveď.

Keď sme si na vlastivede vytvorili a vytlačili prvú prezentáciu aj s poznámkami, malý Miloš sa pokúsil zlomiť atramentové pero. Potom sa vyjadril, že jeho život už nikdy nebude ako predtým. A aj keď predchádzajúce riadky vyznievajú možno až zbytočne veselo, deti vedia, že majú pred mnohými prvostupniarmi náskok a pri príchode do triedy sa sebavedomo usmievajú popod fúzy od kakaa.

- Na ktorých predmetoch tabuľu najviac využívate?
- Tabuľa je umiestnená v mojej triede a keďže ja som nesmierne hravý, nútim ju nás zabávať na všetkých predmetoch, hádam s výnimkou telesnej výchovy. Ale keby mala ruky a nohy... Najviac z toho, čo tabuľa dokáže, zatiaľ využívame na hodinách vlastivedy a prírodovedy. Tak napríklad Stredné Považie a babočka admirálska už pred nami nemajú žiadne tajomstvo.

- Keby ste mali vyzdvihnúť päť predností tabule, ktoré by to boli?
- Tých predností by som hádam narátal aj dvadsať, mnohé z nich som už spomenul v predchádzajúcich vetách. No nespomenul som ešte jednu skutočnosť, a síce, že tabuľa je aj veľmi príjemnou dekoráciou modernej triedy. A pretože som hravý estét, prikladám jej takisto nemalú váhu, pretože tabuľa okrem iného ozdobila aj meno našej školy. Veď koľko málotriednych škôl sa môže pochváliť touto vymoženosťou a ponúknuť žiakom to, čo chýba aj vo veľkých školách? A preto aj keď sa v našej obci končí cesta, neznamená to, že my nekráčame ďalej...

Zdroj: SITA (Turčianske noviny)