Veda je na lopatkách, štát ju ničí ešte ďalej

Podľa Európskej komisie by sa tento dlhoročný úpadok podarilo zastaviť, keby sme do vedy investovali aspoň jedno percento HDP. Ministerstvo školstva chce situáciu riešiť zmenou celého systému. Európska komisia varuje najmä pred prudkým poklesom investícií do vedy a výskumu. Zatiaľ čo za socializmu v roku 1989 na túto oblasť išlo až 3,88 percenta hrubého domáceho produktu, v roku 2009 to bolo už len 0,48 a vlani podľa odhadov ešte menej - 0,46 percenta HDP.

Priemer Európskej únie pritom dosahuje 1,83 percenta. Česi do vedy investujú trikrát viac a Maďari dvaapolkrát viac ako Slovensko. „To sa tak dostáva do rizika vedeckej a technologickej závislosti, čo ohrozuje dlhodobú perspektívu hospodárskeho rastu,“ varuje Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Veda je na lopatkách
Dokončenie - s. 1 Správa poukázala i na zaujímavý paradox - aj keď je u nás nadpriemerne vysoký počet doktorandov, dosahujeme veľmi slabé výsledky v počte vedeckých publikácií, patentových prihlášok či technologických licencií.  Slovensku sa nedarí ani dostatočne čerpať prostriedky z eurofondov na vedu a výskum. S 295 úspešnými uchádzačmi o grant zo 7. rámcového programu sme sa z 27 štátov EÚ umiestnili až na 21. mieste, podľa výšky žiadaných príspevkov dokonca ešte o priečku horšie.

Na biednu situáciu vedy odborníci upozorňujú už roky. Viac peňazí na výskum mala v programovom vyhlásení každá vláda, ale zakaždým zostalo len pri sľuboch. Európska komisia pripomína, že si Slovensko v rámci Stratégie Európa 2020 ako cieľ určilo dať na vedu a výskum jedno percento HDP, čo by negatívny vývoj zvrátilo. Len na porovnanie - jedno percento HDP v súčasnosti Slovensko dáva na obranu, pričom NATO od nás žiada aspoň dve percentá. Armáda teda už dnes dostáva viac ako veda. Podľa ministerstva školstva, ktoré zatiaľ musí šetriť, je uvedený cieľ v roku 2020 reálny, iba ak do výskumu a vývoja investuje podnikateľská sféra.

Vedci sa zhodujú, že problémy treba riešiť systémovo. Obyčajné zvýšenie investícií by nestačilo. „Je to ako deravé vedro. Keď doň nalievate vodu, pretečie,“ hovorí Vladimír Bužek z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorého tím sa za posledných 10 rokov podieľal na riešení viac ako desiatich projektov rámcových programov EÚ a niektoré z nich priamo koordinoval. Podľa neho treba najprv výrazne zmeniť štruktúru riadenia vedy a až potom do systému naliať peniaze. Bužek priznáva, že naša veda zatiaľ nie je na dostatočnej úrovni, aby sme mohli efektívne konkurovať. Pomaly sa však tvoria výnimočné vedecké tímy a práve tie treba podporovať.

„Treba zvážiť, akých tu máme odborníkov, na čo máme intelektuálne kapacity, stanoviť priority a celý systém budovať ako keby nanovo,“ odporúča. Zároveň varuje pred veľkými očakávaniami: „Z chvosta sa nedostaneme za rok či za dva. Európska ,moderná‘ veda sa buduje asi 400 rokov, na Slovensku sa podporuje trochu viac ako 70 rokov. Tento hendikep je problémom. Dá sa však zvládnuť, ak začneme otvorenou a kritickou analýzou súčasného stavu a určíme si zmysluplné ciele.“  Predseda SAV Jaromír Pastorek tvrdí, že na ťahu je ministerstvo školstva. „Čakáme, s čím príde. Musí sa spraviť reforma systému. Vedecká komunita je pripravená čerpať peniaze z eurofondov, ale ministerstvo na to najprv musí vypísať výzvy,“ upozorňuje.

Aby sa zdroje z eurofondov ľahšie čerpali, treba podľa Pastoreka odbúrať byrokraciu a stanoviť priority. „Tie by sme potrebovali poznať už teraz, aby sme sa pripravili. Veď len napísanie projektu trvá aj pol roka. V programe zostáva zhruba 500 miliónov eur, treba ich zmysluplne čerpať,“ hovorí.  Medzi inštitúcie, ktorým sa najviac darí v oblasti výskumu, patrí podľa Európskej komisie Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Komenského v Bratislave, Ústav informatiky a Virologický ústav SAV. Podľa prorektora pre vedu a výskum Technickej univerzity Stanislava Kmeťa za úspech vďačia pripravenosti. „Vieme zapojiť takmer všetky fakulty a všetky tímy,“ vysvetlil. Všetky projekty okrem jedného si univerzita robila sama. Má už sedem centier excelentného výskumu.

Kmeť uznáva, že pre niektoré vysoké školy či inštitúcie môže byť problém zohnať peniaze, keďže na projekte z eurofondov sa 5 % musia podieľať aj žiadatelia. Často ide o veľké sumy, čo si niektoré školy nemôžu dovoliť. „My si tie peniaze vieme zarobiť. Napríklad vďaka aplikovanému priemyselnému výskumu pre nejaký podnik. Zo štrukturálnych fondov máme zazmluvnených alebo preinvestovaných už asi 60 miliónov eur,“ odhadol prorektor. Postaviť vedu na nohy by mal pomôcť aj súkromný sektor, ktorý ju dosiaľ ignoruje. Z výdavkov na výskum pochádza od podnikateľov len 0,20 % HDP, čo je hlboko pod priemerom EÚ.

Odborníci už dávnejšie upozorňujú, že sa Slovensko stáva iba „montážnou dielňou“, no tunajšie firmy takmer neinvestujú do výskumu a inovácií. Aj keď sú u nás veľké spoločnosti a investori, nemajú tu výskumné pracoviská. Tie pôsobia v cudzine. „Sme len zdrojom lacnej pracovnej sily, treba však využiť aj náš tvorivý potenciál. Inak budú kreatívni ľudia naďalej odchádzať do zahraničia,“ varuje Kmeť.

Opatreniami, ktoré by celý systém zefektívnili, sa už zaoberá rezort školstva. „Aktualizácia obsahuje nevyhnutné systémové prvky, ktorých cieľom je zvýšiť kvalitu a úroveň vedy a techniky, a tým zabezpečiť predpoklady na efektívnu finančnú podporu zo strany štátu. Zároveň sa vytvoria možnosti výraznejšieho investovania súkromnej sféry,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva, ktoré pracuje aj na zjednodušení čerpania prostriedkov z eurofondov.

Zdroj: SITA (Pravda)