Vzdelávanie a výchova

Ako sa vyznať v emóciách

Ako sa vyznať v emóciách
Schopnosť vyznať sa vo svojich emóciách, vedieť s nimi zaobchádzať, porozumieť emóciám iných ľudí, vedieť riešiť konflikty, dohovoriť sa s ostatnými a nadväzovať s nimi priateľstvo, to sú schopnosti, ktoré označujeme ako emočnú inteligenciu.

Ich nedostatok môže spôsobiť, že dieťa nie je schopné zaradiť sa do skupiny rovesníkov, má s nimi časté konflikty a konfliktne môže pôsobiť aj v rodine. Samo môže prežívať subjektívne pocity osamelosti, neschopnosti, odmietanie ostatnými, hnevu a smútku. Pre učiteľky v materskej škole je dôležitá informácia, že emočné schopnosti možno do určitej miery naučiť. Ich učenie by malo byť neodmysliteľnou súčasťou vzdelávania detí v materskej škole.

Poznávame svoje emócie
Deti sedia v kruhu na koberci, práve sa uskutočnil ranný pozdrav a učiteľka hovorí: „Musím vám povedať, akú som dnes ráno mala veľkú zlosť. Predstavte si, vybehla som ešte v nočnej košeli na chodbu, aby som dala nášmu Jankovi desiatu, ktorú si zabudol doma na stole. Volám na neho, ale kde už bol Janko! Odišiel bez desiaty. Otočím sa, že pôjdem domov, a v tom, bác, dvere sa zavreli. A ja som stála na chodbe v nočnej košeli, bez kľúčov, len s desiatou v ruke. Ani si neviete predstaviť, akú zlosť som mala. Najskôr som buchla desiatou o zem, potom som kopla do dverí, až ma bolel palec na nohe. Mala som chuť kričať a škaredo nadávať, ale to som neurobila, pretože som nechcela, aby ma niekto počul.“

Učiteľka rozpráva deťom zážitok, spomína svoje emócie, opisuje ich prejavy, kladie otázky. Napr.: Čo myslíte, na koho som sa najväčšmi hnevala? Čo som mala robiť? Kto by mi mohol pomôcť? Ako to vyzerá, keď má človek veľký hnev (radosť, smútok, strach...)? Deti spoznávajú, že mať emócie je správne a v poriadku, že aj pani učiteľka môže cítiť zlosť alebo smútok a dostávajú vzor, ako s takou emóciou zaobchádzať.

Deti majú obrázky s tvárou alebo postavami, ktoré vyjadrujú základné emócie (strach, hnev, radosť, smútok), neskôr môžeme pridať ďalšie emócie (prijatie, znechutenie, očakávania a prekvapenia) a po čase aj zložitejšie emócie (láska, ľútosť a pod.). Akú mám dnes náladu, ako sa cítim, ktorý z tých obrázkov vyjadruje, ako sa dnes cítim ja? Čo je príčinou toho, ako sa dnes cítim?

Príčiny emócií
Učiteľka motivuje deti k tomu, aby samy vyjadrovali svoje emócie a odkrývali ich príčiny. Poukazuje na súvislosti medzi pocitmi a správaním (už chápem, prečo dnes Katka doniesla cukríky, to je tým, že má radosť, pretože včera mala meniny a dostala krásny darček). Deti sa učia rozlišovať svoje emócie a spoznávajú, že môžu byť príčinou nejakého správania.

V publikácii Prosociální činnosti v předškolním vzdělávání nájdete viacero hier, ktoré vám pomôžu rozvíjať prosociálne cítenie a prosociálne správanie detí. Publikácia je súčasťou edície metodík s názvom Aktívna učiteľka v materskej škole 2.